Kronika mesta Prešov 2024 97 3. DIVADLO A FILM Slávnostným galavečerom za účasti množstva hostí si 30. januára na Veľkej scéne pripomenuli 80 rokov od prvej premiéry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V programe zazneli najslávnejšie piesne z muzikálov a inscenácií uvádzaných v DJZ, od Františka z Assisi až po Chicago, za sprievodu Orchestra Júliusa Selčana. Ako uviedol riaditeľ divadla Ján Hanzo, Galavečer bol koncipovaný z repertoáru divadla za posledných 20 rokov. Boli to melódie z muzikálov, či už z vlastnej proveniencie alebo zo svetových, ale aj hudba z rozprávok a iných predstavení. Premiéra činohry Tri ženy pod orechom, ktorá sa mala uskutočniť 22. marca na Malej scéne DJZ, mala byť takisto venovaná 80. výročiu. Ako povedal riaditeľ, divadlo počas svojej histórie malo lepšie a horšie obdobia. Zložité to bolo hneď na samom začiatku, pretože vzniklo za Slovenského štátu. O rok na to, ako divadlo začalo svoju činnosť, už prechádzal front, zmenili sa spoločenské pomery a bola vojnová situácia, Prešov bol bombardovaný. Nebolo to ľahké, ale divadlo to zvládlo. Rozvíjalo sa, našlo si svoje postavenie aj za minulého režimu. Ďalšia veľká zmena nastala v roku 1990, keď sa začala užívať veľká nová budova. Ako vysvetlil riaditeľ divadla, celé 90. roky boli problematické z pohľadu financií, ale i organizačne. Divadlo z dvoch súborov prešlo na jednosúborový systém fungovania, ale s tým, že zostala zachovaná spevoherná časť produkcie, ktorá sa prevtelila z operiet do muzikálov. Slovenské divadlo v Prešove, dnešné DJZ, oficiálne otvorili 30. januára 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle, terajšej historickej budove DJZ, slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok. Začiatkom 50. rokov zmenilo divadlo názov na Krajové slovenské divadlo v Prešove, ktoré sa na DJZ premenovalo 8. mája 1954. DJZ v Prešove sa 1. januára 1996 zlúčilo so Štátnym divadlom Košice a 1. októbra 1996 vzniklo Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. Od 1. júla 1999 bolo opäť zriadené DJZ v Prešove. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove uviedlo 16. februára premiéru inscenácie Čakanie na Godota od Samuela Becketta. Hosťujúcim režisérom hry bol Rastislav Ballek, ktorý na javisku DAD v rokoch 2001 až 2008 režíroval dovedna osem predstavení. Text pôvodiny vyšiel v roku 1952 pod názvom En attendant Godot a jej autor, írsky spisovateľ Samuel Beckett (1906 - 1989), sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1969. Podľa riaditeľa DAD Mariána Marka autorské práva neboli pre DAD také drahé, aby sa nedali finančne zvládnuť. Vasiľ Rusiňák stvárnil postavu Vladimíra a Jozef Tkáč Estragona. Ďalšími účinkujúcimi v inscenácii boli Jozef Pantlikáš, Jevgenij Libezňuk a Zdenka Kvasková. Scéna a kostýmy boli dielom hosťujúcej Kataríny Holkovej. Kulisy boli prenosné pre každé prostredie. Inscenácia bola prvou premiérou DAD v kalendárnom roku 2024. Autorom prekladu do rusínčiny bol Valerij Kupka za asistencie Eleny Flaškovej. Hra bola v 78. sezóne, vrátane tých, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove, v poradí 397. premiérou. Na jej realizáciu DAD dostalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR od komisie pre rusínsku kultúru. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove uviedlo v premiére 19. apríla inscenáciu hry Romulus Veľký. S umeleckým súborom DAD ju režijne pripravil hosťujúci Jakub Nvota. Autorom prekladu do rusínskeho jazyka bol Valerij Kupka. Friedrich Dürrenmatt, švajčiarsky, po nemecky píšuci, dramatik, odhaľoval podľa Nvotu v tejto hre mieru absurdity, akú my ako štát sme schopní produkovať. Romulus bol posledný cisár Rímskej ríše, ktorá spela k svojmu zániku. Text hry vznikol v roku 1949, krátko po skončení druhej svetovej vojny a bol teda reflexiou na to, čo ľudstvo prežilo. Neskôr hru v rokoch 1957 a 1964 prepracoval. Nvota režíroval na javisku DAD doteraz dve inscenácie. Tú poslednú v marci 2009 a tiež bola realizovaná na podklade textu Dürrenmatta Anjel prichádza do Babylonu. Romulusa stvárnil herec Jevgenij Libezňuk. Ďalšími účinkujúcimi boli Zuzana Kovalčíková, Jozef Tkáč, Vladimír Roháč, Ľubomír Mindoš, Jozef Pantlikáš, Martin Oravec, Vladimíra Štefániková a Vasiľ Rusiňák. Scéna a kostýmy boli dielom hosťujúceho Toma Cillera, ktorého Nvota označil za svojho dôležitého dlhodobého spolupracovníka. Zaplnené prešovské kino Scala privítalo 25. apríla úspešných spevákov dvoch generácií – Adama Ďuricu a Petra Lipu. Ku spoločnému koncertu ich spojil aktuálny duet Chcel by som vedieť, ktorý úspešne bodoval v slovenskom éteri. Dvojicu interpretov sprevádzala na pódiu špičková trojica
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3