Kronika mesta Prešov 2024 96 združovať nadaných, vzdelaných maliarov v oboch krajinách, ako aj mimo nich, aby boli svedkami Božieho slova prostredníctvom maľby," uviedol výtvarník Filip Džolič. Výtvarné práce študentov Nikolu Mitiča, Miroslava Janinja, Teodory Petkovič, Ivany Čuturič a Filipa Džoliča vznikli v spolupráci združenia Cyrilometodiada a pravidelnej umeleckej tvorivej dielne s názvom Od bohyne k Bohorodičke, ktorá sa zrodila na archeologickom nálezisku Donja Branjevina v obci Odžaci v Srbsku. Umelci v júni 2023 vytvorili umelecké diela na Slovensku, na Devíne. Výstava bola prístupná verejnosti do 30. októbra. Krajská galéria v Prešove otvorila 13. októbra výstavu “Lena Jakubčáková – Transfer 44”. Výstava predstavila výber fotografií z autorkinho cyklu Spis 44, ktorý bol venovaný problematike väzenstva. Jakubčáková v sérii fotografií z mužských väzníc v Prešove a Sabinove, ktoré navštevovala v priebehu rokov 2007 – 2010, zachytila esenciu spomaleného, izolovaného, nemeniaceho sa sveta. Výber pre expozíciu v Krajskej galérii v Prešove sa sústredil na nefigurálne zábery. Ako naznačil kurátor výstavy Adam Macko, objekty bežnej spotreby či servisu vo väzení boli neosobné, často menili užívateľov, napriek tomu vo vybraných záberoch dokázali nadobúdať ľudský rozmer a osobnú ikonografiu. Podľa kurátora, banalita všednosti dostáva v izolovanom priestore pre život radikálne iný charakter, kedy pre samotných väzňov sa stáva jedinou dostupnou estetizáciou bytia v odlúčení. Výstava bola vizuálnym komentárom k filmovému festivalu Pocity, ktorý sa uskutočnil aj v priestoroch Krajskej galérie v Prešove spolu s otvorením výstavy. Pomyselný transfer objektov z fotografií bol zároveň odkazom ku koncepcii spoluprác s inými kultúrnymi aktérmi v meste ako stratégie budovania otvoreného a inkluzívneho priestoru pre divákov. 17. októbra bola v krajskej galérii v Prešove otvorená výstava pod názvom Kľukatými cestami. Výstava ponúkla približne 50 diel od 25 autorov. Maliarstvo ranej moderny s jej luministickým plenérovým poňatím tu zastupoval Max Kurth, Teodor Zemplényi a Ľudovít Čordák. Nasledujúcu etapu vývoja videl divák na dielach zakladateľskej generácie Martin Benka, Janko Alexy, následne na dielach Generácie 1909 ako Ján Mudroch, Peter Matejka, Dezider Milly, Ester Šimerová a Generácie 1919 Vincent Hložník, Viliam Chmel. Paralelne rozvíjali svoj tvorivý program niektoré významné solitérne osobnosti Teodor Mousson, Gejza Kieselbach, Imro Weiner-Kráľ. Na výstave nechýbal stredoslovenský okruh, ktorý zastupoval Gejza Angyal, okruh košický prezentovaný Antonom Jasuschom, ako aj okruh maďarských umelcov z južného Slovenska. Do výberu boli zaradené aj niektoré diela z obdobia po roku 1950, keďže Dezider Milly, Imro Weiner-Kráľ, Ester Šimerová, klasici začínajúci v medzivojnovom období zostali verní princípom moderny hlboko do 2. polovice 20. storočia. Viaceré obrazy boli priamo datované, takže ich uvedením do literatúry sa stávali vítaným orientačným bodom pre výskum diela príslušných autorov.
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3