Kronika mesta Prešov 2024 71 tele vstrebe. Druhou operáciou bola operácia 15-ročného tínedžera, ktorý utrpel zlomeninu druhého krčného stavca pri havárii. Podarilo sa to bez komplikácií, pacient bol v stabilizovanom stave. Podľa dostupných informácií a zdrojov boli prešovskí špecialisti prví v Európe, ktorí sa podujali na tento unikátny operačný výkon. Biovstrebateľné implantáty sa na Slovenku používali od roku 2017. Implantáty boli umiestnené vo vnútri kostí. Vzhľadom na povahu materiálu odpadávali alergické reakcie a dochádzalo k vstrebávaniu materiálu bez vplyvu na ľudský a hlavne detský organizmus. Základom implantátov bol kopolymér PLGA (kopolymér kyseliny mliečnej a glykolovej). Ľudské telo metabolizovalo PLGA a rozložilo ho na vodu a oxid uhličitý, a tie sa z tela vylúčili močom a dýchaním. Plné vstrebanie implantátu bolo do dvoch rokov od zavedenia do tela pacienta pričom telo človeka nezaznamenávalo takmer žiadnu nežiadúcu reakciu na tento implantát. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prešove v polovici augusta oznámil pokračovanie bezplatných vyšetrení dusičnanov v potravinách pre deti vo veku 0 až 6 rokov. Tento preventívny program, ktorý sa nachádzal v druhej etape, bol naplánovaný v čase od septembra do novembra 2024. Cieľom programu bolo chrániť zdravie detí monitorovaním obsahu dusičnanov v potravinách bežne konzumovaných malými deťmi. RÚVZ sa zameriaval na detské výživy, prívarky, polievky, čerstvú zeleninu a ovocie. Odborníci upozorňovali, že dusičnany sa najčastejšie nachádzali v rýchlenej listovej a koreňovej zelenine, ako aj v niektorých druhoch ovocia, ako sú banány a jahody. Dusičnany v nízkych koncentráciách neboli pre zdravie nebezpečné, pokiaľ boli správne skladované a manipulované. Rodičia a zákonní zástupcovia, ktorí chceli využiť túto službu, mohli kontaktovať RÚVZ v Prešove e-mailom. Vzorky potravín bolo treba doručiť do kancelárie RÚVZ, kde bol prijatý minimálny objem vzorky 100 g. Viac ako 30 pacientov s kolapsovými stavmi ošetrili za prvých 19 dní augusta na internej príjmovej ambulancii Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Boli to najčastejšie kolapsy z dehydratácie pri nedostatočnom príjme tekutín v teplých dňoch, v kombinácii s užívaním liekov na zníženie krvného tlaku či pri teplotných stavoch pri zápalových ochoreniach. Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR upozorňovali na to, že počas horúčav by mal človek denne vypiť približne jeden a pol až tri litre tekutín, pričom základom bola čistá voda. Mimoriadne dôležité bolo dodržiavanie pitného režimu pre seniorov, ktorých organizmus obsahuje menej tekutín. Deťom, ktoré majú nedostatočne vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, bolo potrebné vodu ponúkať. Už vyše roka evidovala prešovská župa zvýšený výskyt žltačky typu A a opakujúce sa ohniská ochorenia na území kraja. Kým v minulosti bolo pre chorých k dispozícii 111 infekčných lôžok v troch nemocniciach, teraz ich ostalo len 40 v jedinej nemocnici v krajskom meste. Župa to chcela zmeniť a počet infekčných lôžok zvýšiť. Krajskí poslanci dali 26. augusta na rokovaní zastupiteľstva PSK županovi Milanovi Majerskému zelenú, aby o tom rokoval na ministerstve zdravotníctva. Prešovský samosprávny kraj mal najvyšší počet obyvateľov, takmer 810-tisíc, vysoký podiel marginalizovaných skupín obyvateľov a len 40 lôžok pre infekčných pacientov. Košický kraj mal k dispozícii 106 lôžok, Banskobystrický rovnú stovku. Ohniská infekčného ochorenia sa vyskytovali opakovane na mnohých miestach kraja už vyše roka a neustále pribúdali. „Zaznamenávame problém pri hospitalizácii pacientov na infekčných lôžkach najmä z kapacitných dôvodov,“ zdôvodnila poslancom vedúca odboru zdravotníctva Úradu PSK Zuzana Sabolová, prečo odbor iniciatívne pripravil analýzu počtu infekčných lôžok v rámci Slovenska. Analýza preukázala, že počet týchto lôžok v Prešovskom kraji je poddimenzovaný a v prepočte na počet obyvateľov bol najnižší spomedzi všetkých krajov. V minulosti poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientom s infekčným ochorením tri z 11 všeobecných nemocníc. Nemocnica Andreja Leňa v Humennom mala 27 lôžok, nemocnica v Poprade 44 a Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove 40 lôžok. Už viac ako desať rokov obe nemocnice v okresných mestách z dôvodu reprofilizácie oddelení infekčné oddelenia neprevádzkovali. Kraj tak prišiel o 71 infekčných lôžok. Oddelenie infektológie prešovskej fakultnej nemocnice praskalo vo švíkoch a v polovici júla nemocnica informovala o hospitalizovaní 55 pacientov so žltačkou typu A. Vyše 80 percent pacientov nepochádzalo z Prešova, ale z iných okresov, napríklad z okresov Stará Ľubovňa, Bardejov, Sabinov, Stropkov či Humenné.
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3