Kronika mesta Prešov 2024 50 3. STAVEBNÍCTVO, URBANIZMUS, BÝVANIE Mesto Prešov plánovalo v spolupráci so Strednou odbornou školou lesníckou v Prešove vytvoriť mestský lesopark. Vyrásť mal na pozemkoch poľovného revíra a lesov v majetku mesta na Borkúte. Svoju spoluprácu na tomto zámere vyjadrili na začiatku roka obe strany podpisom memoranda o porozumení. Cieľom tohto kroku bolo vytvoriť lokalitu pre oddych a rekreáciu v blízkosti mesta a dosiahnuť ekologickejšie a dlhodobo udržateľné spravovanie mestského revíru. Ten bol v dlhodobom nájme súkromných organizácií a roky tam prebiehala komerčná ťažba a lov. Zmena mala nastať v súvislosti s novým plánom hospodárenia v lese, ktorý pripravila prešovská radnica. Ako avizoval primátor mesta Prešov František Oľha, Prešov patril k mestám s najväčším podielom plochy lesa na svojom území, no rekreačný potenciál a ekologický charakter sa mu darilo využívať iba minimálne. Mestský revír bol podľa jeho slov roky v nájme súkromných poľovníckych organizácií a chýbali mu nové impulzy na rozvoj a zveľadenie. Mesto Prešov pripravovalo nový generel lesoparku a plán hospodárenia v lese, ktorý mal po 10 rokoch priniesť zásadnú zmenu. Výkon poľovníctva mala po novom zabezpečovať SOŠ lesnícka v Prešove, ktorá v predošlej dekáde nemala možnosť využívať túto lokalitu na študijné účely a prax. Poľovanie v tomto revíre mesto úplne nezrušilo, no kapacitné a profesionálne predpoklady na jeho spravovanie dostala práve SOŠ lesnícka v Prešove, ktorá takto navyše dostala priestor na odbornú prípravu svojich študentov. Lesnícka škola mala pre revír do budúcna zabezpečiť poľovníckeho hospodára a zadefinovať sa mali aj konkrétne povinnosti správcu revíru. Jednou z nich mala byť aj realizácia schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri, a to aj na nepoľovných plochách a plochách v blízkostí obydlí. K 1. januáru prešovskej radnici dlhovali neplatiči v nájomných bytoch viac ako 1 mil. €. Za 12 rokov dlh mesto nedokázalo znížiť, naopak, stúpol zhruba o 120 tis. €. Problémom boli najmä staré dlhy u tých, ktorí v bytoch už nebývali. Neefektívne bolo aj riešenie problému cez exekútorov. Mesto im zaplatilo viac ako vymohli. Hlavný kontrolór Alexander Ernst poukázal na to, že napr. u jedného exekútora tie náklady boli 95 tis. € a vymohol necelých 17 tis. €. Podľa primátora Františka Oľhu pravidlá nedávno zmenili, teda nájomníci platili zálohovo dopredu, aby keď začnú tvoriť dlh, vedelo mesto primerane zasiahnuť. V Základnej škole na Bajkalskej ulici v Prešove otvorili 5. februára zrekonštruovaný pavilón B. Od októbra 2023 tu prebiehali stavebné práce na streche, strope aj v interiéri. Podľa hovorcu mesta Michala Hudáka, napriek statickým posudkom, ktoré vyhodnotili jednotlivé pavilóny školy ako stabilné, vykazovali viaceré miesta stavebné kazy. V roku 2023 v marci došlo v jednej z tried k pádu omietky, nikto sa pritom nezranil. Rekonštrukciou prešla poškodená krytina a izolácia strechy. V interiéri vo vybraných častiach opravili podkladovú konštrukciu podláh. Nanovo natiahli vnútorné vápenné omietky stropov, vymaľovali steny, sokel i strop. V rámci rekonštrukcie bolo nutné demontovať a opätovne nainštalovať aj fotovoltické panely, ktoré na streche školy slúžili ako solárna elektráreň. Spätné namontovanie panelov bolo naplánované na jarné mesiace. Podľa primátora Prešova Františka Oľhu, financovať rekonštrukciu tohto pavilónu z vlastného rozpočtu nebolo v súčasnej situácii pre samosprávu vôbec jednoduché. Stáli pred voľbou buď celý pavilón zrušiť, prípadne obmedziť výučbu na škole, alebo napríklad aj napriek úsporným opatreniam na prevádzke mestského úradu nájsť prostriedky na riešenie súčasného nevyhovujúceho stavu. Mesto prebralo do svojho majetku spomenutú solárnu elektráreň, ktorá mala dlhodobo prinášať prostriedky do rozpočtu mesta a kompenzovať podobné výdavky spojené s nevyhnutnými rekonštrukciami či opravami. Mestu sa ju podarilo po niekoľkoročnej pauze opätovne spojazdniť ešte v roku 2023. Na rekonštrukciu spomenutého pavilónu vyčlenila radnica zo svojho rozpočtu 175 405,98 € s DPH. Školu navštevovalo približne 370 žiakov, pričom rekonštrukcia pavilónu B sa dotkla takmer polovice z nich. Na stavbe nového prešovského futbalového štadióna Futbal Tatran arény sa do februára preinvestovali viac ako štyri milióny €. V tom čase prebiehali práce na tribúnach a po dodaní konštrukcie nad hlavnú tribúnu mala byť dokončená hrubá stavba štadióna. Ako informoval konateľ spoločnosti Futbal Tatran aréna, s.r.o. Rastislav Mochnacký, na stavbe bola urobená celá oceľová
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3