Kronika mesta Prešov 2024 103 periodík ako Naša zastava a Eperjesi Lapok, a tiež cez kroniky dnešných mestských častí Prešova. Výstava tiež poukazovala na dejiny knižnej kultúry v meste cez tlače zo známych prešovských tlačiarní, ako Árpád Kósch a Sv. Mikuláš. Návštevníci sa mohli dozvedieť aj o vplyve vojny na zdravotníctvo a školstvo v Prešove cez výročné správy a ročenky miestnych škôl, ktoré pôsobili počas vojnových rokov. Výstava obsahovala aj oficiálne správy o ranených a chorých, zoznamy padlých vojakov a najnovší akvizičný prírastok knižnice, ríšsky zákonník z roku 1914. Zaujímavým exponátom bol tiež Emlékalbum – pamätný album z roku 1916, ktorý obsahoval kresby, literárne a publicistické ukážky, dobové fotografie vojnových škôd, stavebných objektov a umeleckých pamiatok. 777. výročie prvej písomnej zmienky o Prešove z roku 1247 si mesto pripomenulo aj špeciálnou výstavou s názvom „Z prameňov prešovského archívu“. Oslavy magických „sedmičkových“ narodenín sa v Prešove začali ešte v lete, kedy boli tejto téme venované Dni mesta Prešov 2024. Oslava výročia pokračovala aj na jeseň, keďže práve v novembri roku 1247 došlo v listine uhorského kráľa Belu IV. k prvej zmienky o Prešove. V texte bol názov mesta uvedený pod menom "Epuries", latinizovanou podobou maďarského názvu Eperjes. Súčasťou pripravovanej výstavy boli originály listín, ktoré sa ukrývali v Štátnom archíve a boli skvostom pre mesto Prešov a jeho históriu. Medzi inými bola verejnosti k nahliadnutiu sprístupnená aj zakladacia listina prešovského kolégia, podpisy kráľov, udelenie mestských výsad Prešovu a iným mestám, erbové listiny a ďalšie. Výstavu si mohla verejnosť pozrieť 8. novembra vo foyeri obradnej siene MsÚ v Prešove. Kolektívna výstava vybraných autorov širokého spektra pod názvom ORA@LABORA bola otvorená vernisážou 19. novembra v Krajskej galérii v Prešove. Výstava bola súčasťou celoročnej koncepcie galérie. Výber diel a autorov sa pohyboval v širokom generačnom, estetickom a mediálnom rozpätí. Zastúpené boli fotografie, maľby, minimalistické objekty, videa či kresby a grafiky. Inštalačný zámer zohľadňoval priestorom na pôdoryse existujúcich miestností. Vystavujúcimi autormi boli: Martina Chudá, Matúš Lányi, Richard Marco, Dezider Milly, Emil Sedlák, Monika Stacho, Miroslav Žolobanič, Peter Župník, neznámy.
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3