Kronika mesta Prešov 2023 88 softvérovo upravené a vytlačené na plátne z bavlny s prímesou polyesteru, ktorého štruktúra pri pozorovaní navodzovala príjemnú zrakovú mäkkosť. Námety autor nachádzal pri svojich prechádzkach po meste a v prírode či vo svojej domácnosti. Výstava trvala do 10. septembra. Návštevníci Krajskej galérie v Prešove si mohli od 15. júna pozrieť výstavu zo zbierky Rozálie Szemzöovej, ktorá prinášala hlavne výber z grafického diela rakúskeho výtvarníka, básnika, tanečníka, pesničkára, scénografa, architekta a akademického pedagóga Arika Brauera. Autor patril po druhej svetovej vojne k zakladateľom viedenskej školy fantazijného realizmu, prinášajúcej spleť estetizujúcich obmien surrealizmu a manierizmu 16. storočia. Výstava trvala do 10. septembra. Od 18. do 27. júla sa v Krajskej galérii uskutočnilo stretnutie umelcov po názvom Letná Mikrorezidencia. Pozvaní umelci, absolvent VŠVU v Bratislave Martin Kráľ, etablovaný umelec zameraný na portrétnu maľbu, a absolventka VŠVU Cleopatra Muchová, zameraná na riešenie problematiky závislosti človeka na technológiách, tu predstavili svoju aktuálnu tvorbu. Súčasťou prvého ročníka mikrorezidencie bola aj prednáška polygrafického špecialistu Petra Lacka. Umelci v grafickej dielni Mareka Cinu dostali priestor na vytvorenie nových autentických diel. K dispozícii mali výškotlačový a hĺbkotlačový stroj. Marek Cina ako technická podpora a zakladateľ Letnej Mikrorezidencie na Šariši poskytol nie len svoj ateliér (grafickú dielňu), ale aj výpomoc pri samotnej tlači. Výsledky tvorby umelcov galéria sprístupnila verejnosti formou výstavy 27. júla. Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity si pripomenula 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel s názvom Za svetlom katedrál. Vystavených bolo celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbou a po rokoch umelec prekvapujúco prezentoval aj niekoľko pastelov. Vernisáže, ktorá sa konala 7. novembra v Centrálnej študovni Univerzitnej knižnice PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia, najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Podľa riaditeľa knižnice Petra Haľka vystavoval umelec v týchto priestoroch naposledy pred piatimi rokmi. Výtvarník a dlhoročný pedagóg Prešovskej univerzity Ján Bartko na výstave prezentoval niekoľko samostatných cyklov. Z olejomalieb napríklad Magický realizmus – pastorále, katedrály prírody, Šarišské motívy, Grécke motívy a Voľné impresie, z (retro) pastelov zase cykly Banská Štiavnica a Motívy z východoslovenskej krajiny. Ako prezradil výtvarník, pre vznik každého z jeho diel boli charakteristické predovšetkým dve veci. Tou prvou bol autorov vzťah k námetu. Keď už bol v krajine, snažil sa z nej vyťažiť čo najviac. Tou druhou bola úcta k divákovi – prijímateľovi, aby našiel a „prečítal“ obraz. Čiže to, o čom hovorí jeho názov, resp. o čom to dielo je. Aby v ňom niečo hľadal a zároveň, aby sa pri hľadaní až tak neunavil. Rodák z gemerskej Dúžavy, bol bývalý študent a dlhoročný pedagóg Prešovskej univerzity v Prešove (predtým Univerzity P. J. Šafárika). Až do odchodu do dôchodku (v roku 2011) pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy a umenia. Jeho umelecký záujem bol sústredený na krajinomaľbu. Autor mal za sebou desiatky samostatných aj kolektívnych výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. 9. novembra sa uskutočnila v Krajskej galérii v Prešove vernisáž Martina Hrehu pod názvom Traverzy. Autor výstavy sa spoliehal na pozorného vnímateľa jeho tvorby. Priestor sa podľa jeho slov v jeho diele javí metafyzicky, voľný k metaforickému vstupu či prechodu. Inštalačný zámer autora uskutočnený v troch separátnych spotoch priestoru galérie podčiarkoval význam cesty – putovania – ako atribútu osobnej spirituality. Martin Hreha absolvoval štúdiá na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach -Ateliér slobodnej kreativity 3D. Zúčastnil sa početných samostatných a kolektívnych výstav (Photoport, Bratislava, Off/Format, Brno, Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica). Hreha žil a tvoril v Prešove. 17. novembra 1989 sa v bývalom Československu začala Nežná revolúcia, známa tiež ako Zamatová revolúcia. Tisícky nespokojných ľudí, zväčša študentov, vyšli na námestia, aby si nenásilnou formou protestu vynútili politické zmeny a otvorili cestu demokracii. Myšlienky, listiny, fotografie a fragmenty spomienok, ktoré nám aj v súčasnosti pripomínali silu jednoty národa a hodnotu slobody, si mohla verejnosť pozrieť na pätnástich paneloch výstavy Zamatové spomienky, ktorú pripravilo mesto
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3