Kronika mesta Prešov 2023 140 ho nasmeroval k tomu, aby svoj talent rozvíjal u profesionálnych maliarov. Najprv to bolo u Štefana Andraščíka, potom mu veľa dali kostolný maliar Jozef Wagner a akademický maliar Anton Sučka. Takisto veľmi rád spomínal na akademického maliara Milana Johanidesa. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä rodným Kyjovom, rusínskym folklórom, vierou, kultúrnymi a kresťanskými tradíciami Rusínov. V tvorbe Juraja Molnára dominovalo krajinárstvo, odkrýval čarokrásne prírodné scenérie, historické miesta rodného kraja a Prešova, maľoval sakrálne pamiatky, drevené kostolíky, drevenice, namaľoval i kolekciu ikon. Venoval sa i figurálnej tvorbe a portrétom. Mal aj viacero výstav. V roku 2014 vyšla o jeho diele útla, ale výstižná publikácia Juraj Molnár Obrazy. 24. mája opustil tento svet vo veku 82 rokov bývalý dlhoročný funkcionár v cyklistike Juraj Kollár. Dvadsaťšesť rokov bol predseda cyklistického oddielu TJ Lokomotíva Prešov. Zaslúžil sa o výstavbu cyklistického velodrómu, druhom po Bratislave, ktorý mal olympijské parametre a veľkú popularizáciu cyklistiky v Prešove. Počas jeho pôsobenia na čele oddielu získali pretekári a pretekárky Lokomotívy viacero majstrovských titulov, presadili sa aj na medzinárodných podujatiach. Prešov sa stal jednou z bášt cyklistiky na Slovensku. Bol pri tom, keď v Prešove odštartovali svoju skvelú cyklistickú kariéru Lenka Ilavská a Alena Barillová. V roku 2012 bol zakladateľom cyklistického klubu ŠK Velodróm Prešov, ktorý mal v programe zveľadiť jediný velodróm na Slovensku a rozvoj mládežníckej cyklistiky. Viacročné úsilie Juraja Kollára o renováciu štadióna prinieslo ovocie, dobrá vec sa podarila. Na vynovenom velodróme sa uskutočňovali majstrovstvá Slovenska v dráhovej cyklistike, podujatia Slovenského pohára, medzinárodné preteky Grand Prix UCI Prešov. Za celoživotný prínos pre rozvoj slovenskej cyklistiky bol Jurajovi Kollárovi udelený Zlatý pedál Slovenského zväzu cyklistiky. Spevák, skladateľ a organizátor Peter Lipa 30. mája oslávil významné jubileum, 80 rokov. Patril k popredným osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Počas svojej kariéry, ktorú začal v 60-tych rokoch, si prešiel rôznymi obdobiami, napriek tomu na poli hudby ostal verný svojej láske, jazzu. Jeho umenie už dávno prekročilo hranice Slovenska, Peter Lipa bol uznávanou veličinou nielen v Česku, ale takisto bol bez najmenších pochýb aj jazzovou osobnosťou európskeho formátu a býval ozdobou jazzových festivalov. Vyštudoval stavebnú fakultu a žurnalistiku, no láska k hudbe napokon zvíťazila a z Petra Lipu sa rokmi práce, nahrávania a koncertovania stala najvýznamnejšia osobnosť slovenskej jazzovej scény. Jeho hudba vychádza zo spojenia jazzu a blues a ako prvý spevák začal v tomto žánri uplatňovať krásu a zvukomalebnosť slovenského jazyka. K aktivitám Petra Lipu patrilo aj organizovanie a moderovanie Bratislavských jazzových dní. Spievať začal rodák z Prešova v dvadsiatich rokoch ako amatér v študentských kapelách Struny a Istropolitana. Zároveň počúval a hľadal “svoju” hudbu, ktorou sa definitívne ukázal byť spev amerických černochov a ich blues. Spevácke skúsenosti využil v mnohých formáciách. V roku 1978 založil vlastnú skupinu Combo a tento projekt ho v rôznych podobách sprevádzal do súčasnosti pod názvom Peter Lipa Band. Tiež spolupracoval na mnohých medzinárodných hudobných projektoch, napríklad s formáciami Visegrad Blues Band, EU4 a Traditional club. Lipa, ktorý sa pohyboval medzi jazzom, funkom, rockom a latinskoamerickými rytmami, vydal viac ako dvadsiatku albumov. Jeho posledný, Dobré meno, vyšiel v roku 2019. V máji vyšla jeho novinka NOLA, ako slangovo nazývajú hudobníci americké New Orleans. Lipa časť albumu nahrával v New Orleans s tamojšími hudobníkmi. Pán Imrich Jusko oslávil krásne 102. narodeniny. Bol klientom Zariadenia pre seniorov Náruč na Veselej ulici v Prešove. Mal aj napriek obmedzenej mobilite veľkú chuť do života a výbornú pamäť V mene mesta Prešov mu prišiel zablahoželať viceprimátor mesta Prešov Peter Krajňák. Imrich Jusko sa narodil 2. júna 1921 v Župčanoch, ako šieste z 11 detí, ôsmich chlapcov a 3 dievčat. Celých 8 rokov dochádzal viac ako 7 km pešo zo Župčian do Prešova, aby si mohol plniť školské povinnosti. Bol ambicióznym žiakom a dobre sa učil. Bol vyštudovaný právnik. Kvôli štúdiu nemusel ísť bojovať do vojny, slúžil však v nemocnici v Ružomberku ako pomocný zdravotník. Chceli ho zamestnať na vojenskej prokuratúre, no odmietol, tak ho začali prenasledovať. So svojou takmer 89-ročnou manželkou Jaroslavou sa zoznámil neskôr pri práci vo výrobe, kde pracoval viac ako 30 rokov. Oženil sa s ňou ako 43-ročný, ona mala vtedy 29 rokov. Narodili sa im dve dcéry. Pán Jusko vo voľnom čase
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3