Kronika mesta Prešov 2022 94 nezisková organizácia ELIM, n. o. Zriaďovateľom zariadenia bol Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktorý obnovu chátrajúcej a už značne zdevastovanej budovy považoval za svoj morálny záväzok a historický dlh voči predkom, ktorí ju v minulosti vybudovali Budovu na Baštovej ulici 21 evanjelici v rokoch 1904 – 1905 postavili ako konvikt – jedáleň pre študentov Evanjelického kolégia na základe architektonického návrhu košických staviteľov Gejzu Jakaba a Arpáda Jakaba. V secesnom architektonickom štýle s bohato vyzdobeným priečelím, ktoré sa v určitej miere zachovalo až do súčasnosti. Po poštátnení za socializmu v budove sídlil internát hotelovej akadémie. Východnému dištriktu ECAV na Slovensku štát budovu vrátil v rámci v reštitúcií po Nežnej revolúcii. Názov ELIM je prevzatý zo Starej zmluvy, kde označoval oázu v púšti – miesto prameňov, oddychu a načerpania nových síl pri putovaní Izraela z Egypta do zasľúbenej krajiny. Aj diakonický domov mal byť takým miestom oddychu, načerpania fyzických a duchovných síl, ktoré zdravotne odkázaným seniorom ubúdajú. Budova mala tri poschodia. Po rekonštrukcii bola bezbariérová, vybavená výťahom a dvomi schodiskami. Medzi najväčšie priestory patrí jedáleň organicky prepojená s kaplnkou, ktorá bude slúžiť na bohoslužobné účely. Oltárny obraz Poslednej večere je umeleckým dielom známeho prešovského výtvarníka Jána Krličku. V priľahlej budove na Jarkovej ulici (v minulosti školský internát) Východný dištrikt zriadil 24 nájomných bytov, o ktoré prejavujú záujem najmä mladé rodiny s deťmi. Prevádzka sociálneho zariadenia mala byť spustená k 1. januáru 2023. V rámci svojich kapacít dokázal ELIM poskytnúť starostlivosť pre 37 zdravotne odkázaných seniorov, bolo vypísané výberové konanie zamestnancov a personálu – opatrovateľov, kuchárov, praktických sestier a sestier pri lôžku klientov. Rekonštrukciu Východný dištrikt ECAV financoval predovšetkým prostredníctvom výhodného úveru z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania – vo výške 1,35 milióna € s rozložením splátok na 37 rokov s minimálnou úrokovou sadzbou. Žiadosť a projektový zámer pripomienkovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj Ministerstvo hospodárstva SR. Na obnovu historickej budovy ako kultúrnej pamiatky za účelom zriadenia sociálneho domova prispel Prešovský samosprávny kraj, rekonštrukciu podporili partnerské organizácie evanjelickej cirkvi v Nemecku, ako aj mnohí dobrovoľní darcovia. Rekonštrukciu budovy vykonala stavebná firma Čech, s. r. o., a to podľa autorského projektu architekta Mariána Ferja, s prihliadnutím na požiadavky Krajského pamiatkového úradu Prešov. Na prelome augusta a septembra 2022 bola budova po splnení všetkých legislatívnych a bezpečnostných podmienok skolaudovaná. 21. novembra slávil v Chráme Povýšenia sv. Kríža na prešovskom sídlisku Sekčov archijerejskú svätú liturgiu vladyka Peter Rusnák, apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie, pri ktorej udelil diakonskú vysviacku Ľubomírovi Vozňakovi, čtecovi vo farnosti Prešov-Sekčov a pracovníkovi Gréckokatolíckej charity v Prešove. Samotnej svätej liturgii predchádzalo posvätenie nového evanjeliára pre liturgické slávenia vo farnosti a následne udelenie poddiakonátu, ktorý bol medzistupňom medzi nižším svätením – postrihnutím a vyššími sväteniami. V homílii vladyka Peter hovoril o uvádzačoch v divadle, ktorí vždy s úsmevom na perách vítajú hostí a uvádzajú ich na svoje miesta. Vychádzajúc z podstaty sviatku uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu aj Panna Mária bola uvedená do chrámu, pretože k Bohu a pre službu Bohu bola vedená od malička a v osobe svojich rodičov mala tie najlepšie vzory. Vladyka pozval svätenca, aby vo svojej diakonskej službe bol podobným „uvádzačom“, ktorý bude svojím osobným životom a službou Bohu ukazovať veriacim aký dobrý je Boh, ktorý zomrel za každého človeka a má pre každého pripravené miesto v nebeskom kráľovstve. Diakonské svätenie nasledovalo po skončení anafory pred prositeľnou ekténiou. Potom nasledovala podstatná časť diakonskej vysviacky – rukopoloženie, počas ktorého sa vladyka Peter modlil nad hlavou svätenca príslušnú modlitbu. Nasledovali prosby za nového diakona, aby vykonával svoju službu naplnený Svätým Duchom, vierou, láskou, silou a svätosťou. Obrad svätenia bol zavŕšený odovzdaním evanjeliára, kadidla a ripidy, predmetov, ktoré diakon najviac používa pri liturgickom slávení. Následne sa novoustanovený diakon Ľubomír zapojil do slávenia svätej liturgie spevom prositeľnej ekténie. V závere svätej liturgie poďakoval diakon Ľubomír Bohu, vladykovi, manželke a deťom ako aj kňazom, ktorí ho počas jeho duchovnej cesty viedli až do tohto momentu prijatia diakonátu. Ako sám povedal, od momentu vstupu do seminára až po konečné rozhodnutie vstúpiť do diakonskej služby
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3