Kronika mesta Prešov 2022 26 rozmiestnením bytových domov v celom areáli bývalých kúpeľov. Na jeho pozemkoch boli v projekte umiestnené dve bytovky. Mal projekt, ktorý podľa jeho slov garantoval aj to, že sa tam nevyrúbe ani jeden strom. Spracovatelia územného plánu sa však napokon zaoberali len územím, ktoré mal vo vlastníctve Micheľ. Návrh na zmenu funkčného využitia z plôch občianskej vybavenosti sa preto dostal na zastupiteľstvo len v obmedzenej forme oproti pôvodnej žiadosti. Meniť sa mala len malá časť pozemkov v severovýchodnej časti areálu na plochy určené pre rodinné domy, teda nie pre bytovky. Primátorka bola za výstavbu bytových domov Cieľom mesta bolo aj podľa zápisnice z prerokovania na okresnom úrade podporiť a umožniť v maximálnej miere možnosť bytovej výstavby na území mesta a obmedziť záber poľnohospodárskej pôdy v okrajových častiach mesta. Spracovateľ územného plánu Jozef Kužma však hovoril o tom, že povoliť výstavbu bytových domov v celom území z jeho pohľadu nebolo možné. Podľa neho by sa v prípade výstavby bytových domov nezachovalo ani viac zelene. Aj okresný úrad na prerokovaní vyhlásil, že vzhľadom na historický charakter parku je „zmena funkcie a jeho faktický zánik nevhodná“. Okresný úrad pripustil umiestnenie rodinných domov, ale len v časti mimo plôch s historickým parkom, teda na pozemku žiadateľa. Zástavba mala byť komponovaná tak, aby zapadala do existujúcej vzrastlej zelene. Primátorka mesta Andrea Turčanová zvolala na začiatku júla pracovné stretnutie, aby opäť upozornila na potrebu akútneho riešenia situácie. Mesto opakovane upozorňovalo na problémy v ložisku soli Prešov – Soľná Baňa, keďže nešlo len o potenciálnu, ale reálnu hrozbu. V dobývacom priestore Prešov I – Solivary dochádzalo k výtokom soľanky z vrtov na povrch. Priestor sa navyše nachádzal pri obytnej zóne, preto bolo nevyhnutné situáciu naliehavo a urgentne riešiť. Mesto sa obávalo, že v prípade, ak sa čoskoro nezačne s likvidáciou banských diel, môže dôjsť k rozsiahlej ekologickej havárii. Vrty sú skorodované, pôda sa prepadáva a na tomto mieste naozaj hrozí ekologická havária. Bolo nutné situáciu okamžite riešiť, preto sa primátorka opätovne obracala na príslušné štátne inštitúcie, aby boli súčinné a pomohli. Primátorka Prešova Andrea Turčanová nepodpísala uznesenie k zmene rozpočtu platného pre rok 2022, ktoré prijali poslanci na májovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Podľa jej slov v čase, kedy je potrebné šetriť, by bolo podpísanie uznesenia nezodpovedné. 6. júla preto poslanci rokovali na mimoriadnom zastupiteľstve. Vedúci odboru financií Radko Lapoš uviedol, že ak vo februári predpokladali straty vo verejnom záujme alebo vlastne úhradu výkonu vo verejnom záujme na výške 7,6 milióna €, v júli bola očakávaná čiastka na konci roka 8,4 až 8,5 milióna €. Ďalší dôvod, prečo sa poslanci stretli na mimoriadnom zastupiteľstve bol ten, že schválili použitie veľkej sumy peňazí z rezervného fondu podľa platnej legislatívy, ten mohli použiť iba do 31.8. Ako dodal, mesto mohlo mať problém s financovaním základných kompetencií a služieb. Podľa Lapoša budú nútení aj krátiť v určitých častiach výdavkov, ktoré boli schválené. Najväčšie zmeny na mimoriadnom zastupiteľstve boli vo verejnom osvetlení, všeobecných prospešných službách či návrhy pre niektoré mestské časti. Takmer desať mesiacov trvalo, kým mesto Prešov našlo nového vedúceho dôležitého odboru. Odbor územného rozvoja, architektúry a výstavby Mestského úradu v Prešove vznikol po prijatí novej organizačnej štruktúry 1. augusta 2019 ako strešný odbor, spájajúci viaceré dôležité agendy. Od 1. novembra 2021 bolo miesto vedúceho tohto odboru neobsadené. Nového vedúceho vybrali až v šiestom výberovom konaní v auguste. Zúčastnili sa ho traja uchádzači. Rozhodovala o nich mierne obmenená päťčlenná komisia. Bol v nej prednosta MsÚ Ferdinand Exner, viceprimátor Pavol Neupauer (KDH), zástupca odboru Juraj Medvecký Heretik, šéf stavebného úradu Jozef Tuka a zástupca zamestnancov Jozef Babinčák. Tentoraz komisia dospela k pozitívnemu výsledku. „Uchádzači absolvovali posúdenie predpokladov pre výkon pracovnej činnosti vedúceho zamestnanca dotazníkovou formou s vyhodnotením a následne vypracovali odborný test z legislatívy uvedenej vo vyhlásení výberového konania, s výnimkou uchádzača, ktorý ich absolvoval v predchádzajúcom výberovom konaní,“ uviedla komisia v zápisnici. Potom sa konali osobné pohovory, po ktorých komisia priniesla verdikt. Štyri hlasy, teda potrebnú nadpolovičnú väčšinu, získal v tajnom hlasovaní Mikuláš Paulo. Vyhovel tak ustanoveným podmienkam výberového konania. Budúci nový vedúci Mikuláš Paulo pochádzal z Košíc, bol vyštudovaným inžinierom a pôsobil ako autorizovaný architekt.
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3