Kronika mesta Prešov 2022 120 3. HASIČI, POŽIARE, KALAMITY Prešovskí hasiči zasahovali 22. januára popoludní pri požiari štyroch unimobuniek v areáli súkromnej spoločnosti na Sabinovskej ulici v Prešove. Ako informovalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Prešov, vzniknutá škoda predstavovala približne 70 000 €. Zrejme išlo o nejakú technickú chybu. Požiar jednej unimobunky nahlásili hasičom o 15.30 h. Po príchode na miesto hasiči zistili, že sa rozšíril i na ďalšie tri priľahlé unimobunky. Na mieste zasahovalo sedem hasičov s dvoma kusmi techniky, prítomný bol aj zisťovateľ príčin požiaru. V spaľovni akumulátorov na Jilemnického ulici v Prešove v noci z 12. na 13. marca vznikol požiar, ten sa podarilo hasičom rýchlo lokalizovať. Z Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru ešte 13. marca okolo obeda informovali, že na mieste stále zasahovalo 16 profesionálov zo Sabinova, Raslavíc a Prešova, ktorí sa snažili oheň kompletne uhasiť. Požiar likvidovali za pomoci piatich kusov cisterny a jedného výškového zariadenia. Požiar bol nahlásený krátko po 3. hodine a oheň zachvátil samotnú budovu spaľovne. Práve tá sa hasila za pomoci výškovej techniky. Príčiny a okolnosti vzniku požiaru boli predmetom vyšetrovania. Nebola známa ani výška škody, ktorú oheň spôsobil. Na mieste sa podľa hasičov nikto nezranil. Začiatkom decembra 2019 došlo na Mukačevskej ulici v Prešove k prerazeniu plynového potrubia, následnému výbuchu a požiaru v 12 poschodovej bytovke. Vyšetrovanie najprv spomalila a v marci 2020 aj celkom zastavila pandémia nového koronavírusu. Na nové termíny či na neurčito sa prekladali termíny výsluchov svedkov i ďalšie úkony. V roku 2021sa vyšetrovanie opäť rozbehlo, no posudok, ktorý mal k príčinám výbuchu a požiaru vypracovať Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, sa dokončiť nepodarilo. Niekoľkokrát prekladaný termín vyhotovenia posudku sa podarilo splniť na začiatku júna. Dostali ho všetky procesné strany. Mal 125 strán a obsahoval odpovede na vyše 30 otázok, ktoré znalcom zadali vyšetrovatelia. Vyplývalo z nich už dávno naznačovaná teória, že za výbuchom bytovky nie je len prerazenie plynového potrubia, ale hlavne hromadenie sa plynu v horných poschodiach bytovky a nemožnosť jeho prirodzeného odvetrania. Posudok v úvode uvádzal, že rozsah následkov na nosnej konštrukcii a stavebných prvkoch domu zistených po explózii zodpovedal výbuchu plynu, uniknutého z prerazeného potrubia pred domom. Po poškodení potrubia z neho medzi 11.30 a 12.12 hod. uniklo približne 792,3 kg plynu, čo zodpovedá 1 100 m³ plynu. Z tohto množstva podľa simulačného modelu preniklo do domu približne 78,1 m³ plynu. Ten sa postupne hromadil v exponovanej časti, teda v spoločných priestoroch v objeme približne 427 m³. V tomto objeme sa pri predpokladanej koncentrácii zmesi plynu a vzduchu 6 % (výbušná koncentrácia je od 5 do 12 %) nahromadilo približne 25 m³ plynu. To pri jeho výbušnom potenciáli predstavovalo v blízkosti epicentra výbuchu výbušný účinok približne 215 kg trinitrotoluénu. Podľa znalcov dosiahla koncentrácia plynu a vzduchu na 12. poschodí výbušnú hranicu 5 % približne 18 minút po poškodení potrubia robotníkmi. Ďalej posudok okrem iného obsahuje zoznam všetkých stavebných úprav, ktoré sa v bytovke vykonali, konkrétne tie v roku 2017. Znalci konštatovali, že tie stavebné úpravy, ktoré neboli vykonané v súlade s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou, mohli ovplyvniť priebeh a tým aj dôsledky udalosti, ktorou bol výbuch plynu a následný požiar. Spomína sa najmä úprava vetracej šachty, ktorú na jednotlivých poschodiach nahradili montované stropné konštrukcie pre uskladnenie bicyklov, kočíkov a sánok. Spoločenstvo vlastníkov bytov pritom nepožiadalo príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na tieto úpravy. Navyše, hoci projektant navrhol, aby vstup do týchto „kumbálov" ostal otvorený, všetky boli zatvorené plnými plastovými dverami. Podľa znalcov vybudovaním stropných konštrukcií vo vetracej šachte došlo k zamedzeniu možnosti odvetrania spoločných priestorov, teda pred výťahom a schodiskový priestor. V prípade plne funkčnej vetracej šachty, teda bez spomínaného prehradenia, so zachovaním dymovej klapky na streche domu, zachovaním pevne osadených oceľových stien s pletivom a ďalšími prvkami by zmes plynu a vzduchu bola prirodzene alebo nútene odsávaná mimo bytového domu (nad strechou) a kritická koncentrácia plynu by v prípade poškodenia potrubia nenastala. Ďalej sa v rámci úprav spomínala výmena výplní okenných otvorov na medziposchodiach schodiskového priestoru. Hoci tam mali byť podľa projektovej dokumentácie plastové sklopné okná, inštalované boli pevné okná bez možnosti otvorenia, teda bez funkcie vetrania tohto priestoru. Podľa
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3