Kronika mesta Prešov rok 2021

Kronika mesta Prešov 2021 24 zhruba tretinové zníženia v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vyplývalo to zo správy o vyúčtovaní príspevku za služby vo verejnom záujme, ktorou sa 29. marca na zasadnutí zaoberali prešovskí krajskí poslanci. Medziročný pokles cestujúcich bol na úrovni 35,7 %. Ich počet klesol z 21,3 milióna v roku 2019 na necelých 13,7 milióna v roku 2020. Išlo o najväčší medziročný prepad od roku 2002, odkedy počet cestujúcich kontinuálne klesal. V roku 2002 v kraji prepravili takmer 60 miliónov cestujúcich. Uvoľnenie opatrení od 19. apríla umožnilo opäť otvoriť múzeá a galérie v Prešovskom kraji. Za prísnych protiepidemiologických podmienok sprístupnilo svoje priestory šesť múzeí, dve galérie a štyri osvetové strediská v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Po uvoľnení opatrení sprístupnilo prehliadky pre individuálnych návštevníkov Krajské múzeum v Prešove, Múzeum v Kežmarku, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, Podtatranské múzeum v Poprade, Šarišské múzeum, Šarišská galéria v Prešove a Tatranská galéria v Poprade. Ďalej Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou, Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku, Podtatranské osvetové stredisko v Poprade a Ľubovnianske osvetové stredisko v Starej Ľubovni. Prijatie úveru v maximálnej výške 30 miliónov € z Európskej investičnej banky schválili na svojom zasadnutí 3. mája poslanci zastupiteľstva PSK. Prostriedky z úveru chceli použiť na projekty v doprave, školstve, kultúre, sociálnej starostlivosti, verejnej správy a ochrany životného prostredia. Poslanci na rokovaní prostredníctvom videokonferencie odsúhlasili aj použitie prvých 15 miliónov €, ktoré zaradili do tohtoročného rozpočtu. Aj vďaka prostriedkom z EIB chceli napríklad zrekonštruovať nový objekt Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove a tiež presklenú časť vstupnej časti budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove vo výške 1,8 milióna €. Prešovský samosprávny kraj vo svojich veľkokapacitných očkovacích centrách zaočkoval počas predĺženého víkendu od 14.-16. mája 13 047 ľudí, z toho bolo preočkovaných druhou dávkou vakcíny AstraZeneca 10 234 ľudí. Prvú dávku vakcíny Pfizer/BioNTech dostalo v centrách PSK 2813 ľudí, z nich druhú dávku tejto vakcíny traja ľudia. Najväčší nápor zaznamenalo VKOC Prešov, kde si po druhú dávku vakcíny AstraZeneca prišlo 4668 ľudí. Prevažne išlo o učiteľov a ľudí z kritickej infraštruktúry, taktiež vodičov hromadnej dopravy či ľudí z potravinových prevádzok, ktorí boli zaočkovaní touto vakcínou pred desiatimi až 12 týždňami. Prešovský samosprávny kraj 22. mája pozastavil očkovanie v dvoch veľkokapacitných očkovacích centrách v Bardejove a v Starej Ľubovni. Nemali dosť záujemcov a tak sa zamerali na výjazdy do obcí. V Poprade, Prešove a v Humennom PSK spúšťal systém prihlasovania na druhú dávku vakcíny od AstraZenecy. Vo veľkokapacitných očkovacích centrách PSK bolo počas druhého júnového víkendu 12. a 13. júna podaných 6 787 vakcín proti ochoreniu COVID-19, z toho pilotne v Bardejove 656 vakcín Sputnik V. Výjazdová očkovacia služba za tri dni od soboty do pondelka podala ďalších 1 085 vakcín. V krajských VOC v Starej Ľubovni, v Prešove, Poprade a Bardejove sa prioritne preočkovávalo druhou dávkou vakcín AstraZeneca a Pfizer/BioNTech. Dostalo ju spolu 4 690 ľudí. Zároveň sa podala proticovidová vakcína 2 097 novým záujemcom. V Humennom sa neočkovalo, nebol záujem. Prešovské centrum bolo otvorené iba v sobotu, pričom v ňom ako jedinom z krajských centier prebiehalo preočkovanie vakcínou AstraZeneca. Poslanci PSK na svojom rokovaní 21. júna zrušili päť stredných škôl v Stropkove, Prešove, v Medzilaborciach, ako aj viaceré školské zariadenia. Zároveň schválili vznik dvoch nových škôl, jedného elokovaného pracoviska a viacerých školských zariadení. V Prešove poslanci zrušili Obchodnú akadémiu na ulici Volgogradskej a SOŠ podnikania na Masarykovej ulici. Tromi všeobecne záväznými nariadeniami boli schválené jednotlivé procesy, a to aj schválenie Spojenej školy na Masarykovej ulici v Prešove, ktorá mala mať organizačné zložky – Obchodnú akadémiu a SOŠ podnikania s jej organizačnými zložkami. Dôvodom racionalizácie stredných škôl bolo dostať školy v rámci pôsobnosti kraja do kondičnej úrovne, aby boli finančne sebestačné a poskytovali kvalitné vzdelávanie.