Kronika mesta Prešov rok 2021

Kronika mesta Prešov 2021 140 5. KURIOZITY, ZAUJÍMAVOSTI V prešovskej nemocnici sa dvom sestrám Silvii a Soni 19. apríla narodili dvojičky. Deti prišli na svet tesne za sebou cisárskym rezom. Mamičky, ako aj detičky - všetci štyria chlapci - boli v poriadku a šťastní. Otec jedných dvojičiek Miroslav so smiechom vravel, že splodiť potomstvo v rovnakom čase so švagrom neplánovali, mali však radosť. Mamička Soňa spoločne s manželom Jožom pomenovali svoje detičky Richard a Damián. Silviini chlapci sa zase volali Matej a Dávid. Silvia pritom bola v nemocnici už od februára. Soňa prišla za ňou neskôr. Boli spolu v izbe a postupne za sebou išli aj na operačný sál. „V priebehu hodiny boli všetci vonku,“ opisuje Silvia. Na pôrodnú sálu ju odviezli o 9.00 hod. O 9.55 hod. ju vystriedala Soňa. „Čakala som na sestriných maličkých. Ležala som v blízkosti. Videla som ja jej a ona mojich,“ opisuje Silvia úžasné momenty. Obe ženy už pritom doma mali dve ratolesti. Pri kontrole a spracovávaní starých zbierok Krajského múzea Prešov bola v máji nájdená kronika školského inšpektorátu z 20. až 40. rokov 20. storočia. Boli v nej uvedené úspechy jednotlivých škôl, ale i to, aké problémy ich trápili, kde bolo potrebné zriadiť novú školu a rovnako i údaje o učiteľoch. Podľa historika múzea Erika Ondriu bola výnimočná tým, že tieto kroniky boli písané v jednom rovnopise a práve originál sa nachádzal u nich v múzeu. Kronika zachytávala dejiny školského inšpektorátu v Prešove a celkovo v kraji. Neskôr bol inšpektorát delený na Školský inšpektorát Prešov I a Školský inšpektorát Prešov II. Často sa stávalo, že po istom období sa menili hranice inšpektorátu a jednotlivé obce, v ktorých boli zriadené školy, prechádzali do iných inšpektorátov. Dialo sa to na základe toho, akým spôsobom bola jedna alebo druhá škola vzdialená od sídla inšpektorátu. Kronika zachytávala údaje od prvého školského inšpektora Pavla Gallu, ktorý bol pridelený do Šarišskej župy, až po posledného inšpektora Júliusa Celdera, ktorý v roku 1940 ukončil pôsobnosť Školského inšpektorátu Prešov I. Nachádzali sa v nej i životopisné údaje k jednotlivým inšpektorom alebo aj parte k nim. Kronika zachytávala množstvo údajov v rámci jednotlivých škôl, písalo sa o nich, v akom stave sa nachádzajú, akými prostriedkami disponujú, alebo v ktorej obci je ešte potrebné zriadiť školu. Bola tam zmienka aj o rómskej triede v Giraltovciach z druhej polovice 30. rokov. Kronika obsahovala aj množstvo rozličných výstrižkov z novín, lebo učitelia boli svojho času aj veľmi významní kultúrni pracovníci. Kroniku objavili pri kontrole a spracovávaní starých zbierok múzea. V zbierkových fondoch múzea sa nachádzalo viacero kroník, zo školských to však bola jediná. V rodnom liste mal rok narodenia rok 1920, stále aktívne žil medzi svojimi priateľmi a známymi ako ukážkový príklad aktívneho využitia času dôchodku. Ján Slávik mal za sebou 101. narodeniny a i naďalej bol turistom, ktorý brázdil okolie Prešova. A nielen to, ešte pomáhal aj jeho zveľadeniu. Tento krásny požehnaný vek bol o to vzácnejší, že Ján aj pri svojom veku bol stále aktívny turista, člen neoficiálneho Bogandža klubu a najstarší člen KST prešovskí turisti. Ako o ňom hovorili kamaráti, bol plne fyzicky a psychicky zdatný. Jeho potulky s kamarátmi ho doviedli aj k roky zanedbanému pamätníku na posledný súboj na Cemjate. Nedalo mu a spolu s kamarátmi pamätník vyčistili. A práve v takýchto aktivitách sa asi skrývalo tajomstvo dlhovekosti Jána Slávika. Vtedajšie mladé panstvo riešilo vzájomné spory streľbou z pištole na 25 krokov. Známe boli duely grófa Szirmayho, Gundelfingera a najmä baróna Luzsenszkého. Pamiatkou na tieto udalosti zostalo pomenovanie priľahlého lesa Zabíjaná a na mieste posledných súbojov je osadený kamenný pamätník, azda ako celoslovenská rarita. V centre Prešova pribudla v polovici septembra novinka v podobe verejného klavíra. Umiestnený bol v podchode pred vstupom na nádvorie Parku kultúry a oddychu Čierny orol z Hlavnej ulice. Išlo o iniciatívu PKO Prešov, ktorý chcel týmto podporiť rozvoj kultúry v meste. Piano bolo síce staršie a vyžadovalo si citlivý prístup, avšak zahrať si na ňom mohli amatérski hudobníci, aj profesionáli. Verejný klavír bol voľne prístupný pre každého až do polovice novembra, avšak jeho životnosť závisela aj od počasia či prístupu verejnosti. Na začiatku novembra pribudol na kruhovom objazde medzi ulicami Hviezdoslavova a Štefánikova Kvetinový kôň Preško. Vynovený prešovský symbol bol vytvorený z trvalkových rastlín – skalných