Kronika mesta Prešov rok 2021

Kronika mesta Prešov 2021 112 pohľad na ľudské zásahy do krajiny. Na začiatku to ešte nebola uvedomelá ekologická práca, avšak postupne, vďaka svojej vnímavej povahe, sa dopracoval k stvárneniu krajiny s akcentom na ekologické problémy. Výstava prezentovala výber z celoživotnej tvorby autora a pozostáva z diel zo zbierok Šarišskej galérie v Prešove a súkromnej zbierky. Výstava trvala do 14. novembra. V Šarišskej galérii v Prešove sa konala výstava prešovského výtvarníka pod názvom Štefan Hapák, Maľba a grafika, ktorá sa konala pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Slávnostná vernisáž sa uskutočnila 16. septembra . Akademický maliar Štefan Hapák patril k významným slovenským umelcom, narodil sa 16. októbra 1921 v Pinkovciach pri Michalovciach a zapísal sa do povedomia najmä v oblasti krajinárskej tvorby. Jeho pole záujmu však siahalo do viacerých sfér. Venoval sa pedagogickej, odborno-výskumnej, publicistickej a osvetovej činnosti. Zámerom výstavy bolo poukázať na jeho bohatú tvorbu a jednotlivé vývojové etapy. Diela prezentované na výstave pochádzali zo zbierok Šarišskej galérie v Prešove a zo súkromného majetku. Výstava trvala do 31. októbra. V Šarišskej galérii v Prešove sa konala výstava prešovskej výtvarníčky pri príležitosti životného jubilea pod názvom Edita Vološčuková, Laboratórium. Slávnostná vernisáž sa uskutočnila 16. septembra . Vo svojej tvorbe sa Edita Vološčuková venovala už dlhšie obdobie problematike genetiky. Na túto situáciu reagovala na výstave objektmi, maľbami, grafikami a inštaláciami. Boli ironickou reakciou na informácie o pôvode, či obsahu produktov - kde stačí občas vynechať slovo alebo zmeniť písmeno v názve. Využívala v nich fiktívne „prenosy génov“, spájanie organického s anorganickým, živých rastlín s plastovým odpadom. Svoju úlohu zohrávalo aj svetlo. Výstava trvala do 31. októbra. Návštevníci Rákociho paláca mali od 20. septembra možnosť spoznať prierez životnej tvorby významného prešovského fotografa a cestovateľa Dionýza Dugasa. Výstavu Rekapitulácia 80 realizoval samotný autor fotografií pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea. Okrem výberu zo svojej fotografickej tvorby tu autor prezentoval aj vydané publikácie a vlastnú fototechniku. Výstava trvala do 21. novembra. Od 1. októbra sa zmenil názov Šarišskej galérie na Krajskú galériu v Prešove. Zastupiteľstvo PSK schválilo zmenu názvu na Krajská galéria v Prešove na základe uznesenia z 25. zasadnutia Zastupiteľstva PSK zo dňa 15. februára 2021. V Krajskej galérii v Prešove sa konala výstava prešovskej výtvarníčky pri príležitosti životného jubilea pod názvom Anna Hausová, Staré a nové (obzory). Slávnostná vernisáž sa uskutočnila 7. októbra . Výstava maliarky, kresliarky, grafičky, ilustrátorky, sochárky, textilnej výtvarníčky, tvorkyne inštalácií a multimediálnej umelkyne prinášala prierez smerovaniami, hľadaniami a experimentovaniami, ktorým ostáva verná nepretržite podnes. Prešovská rodáčka Anna Hausová (1956) študovala na stredných školách umeleckého priemyslu v Prahe a Košiciach, neskôr na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení grafiku u profesora Oresta Dubaya a textil u profesoriek Elvíry Antalovej a Eugénie Lehotskej. Sama dlhé roky pedagogicky pôsobila na Katedre výtvarnej výchovy Prešovskej univerzity. Svoju tvorbu predstavila v Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku či Luxembursku 15.októbra sa v Mestskej galérii Caraffka uskutočnila vernisáž výstavy ilustrácií Lemov bestiár podľa Daniela Mróza. Sci-fi román je literárny žáner, v ktorom Stanisław Lem dosiahol najväčší úspech. V roku 2021 sme si pripomenuli jeho 100. výročie narodenia. Najdokonalejšiu grafickú podobu hrdinom Lemových diel zase poskytol krakovský grafik Daniel Mróz. Pre väčšinu spisovateľových obdivovateľov sa Mrózove ilustrácie a Lemove texty zrástli do neoddeliteľného celku. Okrem umeleckej dokonalosti sa Mrózove práce totiž vyznačovali aj nejednoznačnosťou, nespútanou predstavivosťou a veľkou dávkou grotesky a absurdného humoru. Výstava trvala do 30. októbra. Celkovo 23 veľkoformátových portrétov svetových osobností rómskeho pôvodu ako súčasť výstavy „Neznáme farby svetových osobností“ od výtvarníka Jozefa Feča putovalo po kultúrnych