Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 61 s vjazdom a výjazdom do dvojpodlažného podzemného parkoviska s kapacitou takmer 500 parkovacích miest, ktoré malo vzniknúť pod novým OC Forum. Rozsiahlou rekonštrukciou mali prejsť aj cesty a chodníky v okolí rozostavaného obchodného centra. Investícia mala byť financovaná zo súkromných zdrojov bez finančnej účasti mesta Prešov. Do plnej prevádzky bola 14. februára uvedená zrekonštruovaná križovatka ulíc Levočská a Obrancov mieru v Prešove. Išlo v poradí o tretiu zrekonštruovanú križovatku v meste z eurofondov od roku 2019. Minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek zdôraznil, že je rád, že Prešov je prejazdný zo všetkých smerov. Križovatka na Levočskej ulici v Prešove bola podľa neho neslávne známa pre kolóny, ktoré sa denne vytvárali pre zúženie cesty na moste cez rieku. Keďže išlo o jeden z dôležitých ťahov cez Prešov ďalej na východ, bolo nevyhnutné investovať zdroje do zvýšenia kapacity tejto cesty. Kým však nebude hotový celý úsek rýchlostnej cesty R4 až po Kapušany, pomôžu podľa ministra dopravu v meste zlepšiť aj tieto opatrenia na už existujúcej ceste. Ďalej minister podčiarkol, že bez komplikácií je aj výstavba diaľničného úseku D1 Prešov, západ-Prešov, juh. Rekonštrukcia križovatky I/18 Prešov, Levočská – Obrancov mieru bola financovaná za 7 000 000 € z európskych fondov ako jeden z projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Napriek tomu, že modernizácia križovatky nepatrila svojím rozsahom medzi komplikované stavebné akcie, jej náročnosť zvyšovalo situovanie stavby v centre krajského mesta v úseku s mimoriadne silným dopravným zaťažením. Stavebné práce boli realizované za plnej premávky, prípadne s dočasným obmedzením. V rámci výstavby bola cesta rozšírená o jeden pruh a rekonštruoval sa aj most, ktorý bol súčasťou križovatky. Mesto Prešov prijalo v marci v súvislosti so šírením nového koronavírusu opatrenia, vrátane informovania verejnosti o potrebe zvýšenej hygieny a postupe pri výskyte príznakov ochorenia. V súvislosti so šírením nového koronavírusu bolo mesto Prešov neustále v kontakte s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove. V rámci opatrení prebehla aj dodatočná dezinfekcia interiéru autobusov a trolejbusov nad rámec požadovaných opatrení z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to pomocou tlakových parných čističov a dezinfekčných postrekov. DPMP zároveň informoval cestujúcich o preventívnych opatreniach a odporúčaniach na zníženie rizika infekcie. Mesto informovalo verejnosť prostredníctvom svojich komunikačných kanálov o potrebe zvýšenej hygieny a ostražitosti v rámci výskytu príznakov ochorenia, napríklad po príchode zo zahraničia. Informovaní boli aj všetci zamestnanci mestského úradu. školy a školské zariadenia, denné centrá, denné stacionáre a zariadenia pre seniorov. Pandémia nového koronavírusu a ochorenia Covid-19 spôsobila od marca problémy aj v stavebníctve. Zhotovitelia západného obchvatu Prešova zápasili s viacerými problémami, od dodávok materiálov zo zahraničia až po pracovníkov, ktorí nemohli prísť na Slovensko. Firma Eurovia hovorila aj o alibistickom postupe Národnej diaľničnej spoločnosti. Metrostav zasa presúval robotníkov z Bratislavy do Prešova. Na stavbe prvej etapy rýchlostnej cesty R4 sa podľa vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti stále pracovalo. Obmedzený režim bol iba na stavebných objektoch, ktoré nemali vplyv na lehotu výstavby. Na nosných objektoch stavby, teda na moste cez Torysu a na portáli tunela, sa pracovalo bez obmedzenia. Ochranné prostriedky pre pracovníkov zabezpečovali jednotlivé firmy pracujúce na stavbe vo vlastnej réžii. Mimoriadna situácia v súvislosti so šírením vírusu SARS-CoV-19 mala však dopad na stavbu diaľničného úseku D1 Prešov, západ Prešov, juh. Zhotoviteľom bolo konzorcium firiem Eurovia, Doprastav a Metrostav. Zhotoviteľ stavby požiadal o dodatočné prerušenie prác v rozsahu dvoch týždňov. Dôvodom bola skutočnosť, že na stavbe bolo potrebné veľké množstvo ľudí a zhotoviteľ nevedel zabezpečiť pre svojich pracovníkov dostatočnú ochranu voči šíreniu nákazy a následne naplno pokračovať v prácach. Problémom bolo aj to, že mnoho pracovníkov pochádzalo zo zahraničia – najmä z Českej republiky, Ukrajiny a Rumunska. Tí boli v zmysle prijatých opatrení povinní sa podrobiť pri vstupe na územie Slovenska povinnej 14-dňovej karanténe. V Českej republike navyše platil úplný zákaz vycestovania z krajiny a tento výpadok mali firmy problém nahradiť. Stavebným firmám spôsobili problémy podľa NDS aj uzavreté prevádzky poskytujúce ubytovacie služby, takže