Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 158 Československa. Stal sa majstrom Slovenska, na súťažiach pravidelne získaval medailové umiestnenia. Na majstrovstvách Československa bol päťkrát štvrtý. Na slovenských šampionátoch získal aj strieborné a bronzové medaily. Na Európskom pohári v roku 1983 v Istanbule získal bronzovú medailu. Na Grand prix v Budapešti v roku 1983 bol prvý a na Grand prix v Lodži v roku 1984 druhý. Niekoľko rokov žil a pracoval v Taliansku. Venoval sa tam kulturistike i trénerstvu, bol aj v tíme ochrankárov - strážil viaceré významné talianske osobnosti. Po príchode domov sa vrátil na súťažné pódiá. Ako kulturista dosahoval úspešné výsledky na súťažiach veteránov. V kategórii Masters bol majstrom Slovenska, medaily získal na majstrovstvách sveta a Európy. Venuje sa i trénerskej práci. Vo veku 89 rokov zomrel 1. novembra známy slovenský maliar Ivan Šafranko. Výtvarník, kurátor a vysokoškolský pedagóg prof. Ivan Nestor Šafranko, akademický maliar, sa nezmazateľne zapísal do umeleckého života nielen východného Slovenska. Narodil sa v roku 1931 v Turej Paseke v Podkarpatskej Rusi. Začiatkom 50. rokov študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie maľby u prof. Ladislava Čemického, Jána Želibského a Dezidera Millyho. Následne si štúdium doplnil na Akadémii výtvarného umenia v Prahe pod vedením prof. Minařa. Po skončení školy smerovali jeho kroky na východné Slovensko, ktoré už neopustil. Prvým útočišťom sa mu stali Košice. Do metropoly východu prišiel v roku 1957 a založil si prvý ateliér pod vedením profesora Brinského. Po šiestich rokoch sa presunul do Prešova, ktorému ostal verný do konca života. Ivan Šafranko bol všestranným výtvarným umelcom. Venoval sa komornej i monumentálnej maľbe, grafike, ilustrácii, tapisérii, smaltu a sochárstvu. Popri bohatom výtvarnom živote bol Šafranko známy ako vysokoškolský pedagóg. Pôsobil na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity. V roku 1995 sa stal profesorom v oblasti maľby. Šafranko vystavoval vo viacerých galériách doma i v zahraničí, zúčastnil sa aj desiatok kolektívnych výstav, plenérov a salónov. Istý čas mal aj vlastnú minigalériu na Hlavnej ulici v Prešove. V nej dostali priestor viacerí východoslovenskí výtvarníci na spoločnom salóne. Poznávacím znamením tohto umelca boli najmä jeho abstraktné obrazy. Patril k prvým slovenským abstrakcionistom. Hoci bol provokatérom, ušli sa mu aj viaceré pocty. Napríklad v roku 2004 mu bola udelená prestížna cena Andyho Warhola. O dva roky získal čestné uznanie od Krajského salónu Šarišskej galérie v Prešove. Patril medzi najvýraznejších slovenských výtvarníkov a vychoval aj generáciu svojich nástupcov. Legendárny hokejista Igor Liba, ktorého v 80. rokoch minulého storočia často označovali za prototyp všestrannosti, oslávil 4. novembra okrúhle 60. narodeniny. Výborný korčuliar s perfektnou prihrávkou, fyzicky i technicky dokonale vybavený s vyváženou útočnou a obrannou činnosťou, budil na ľade rešpekt a viac ako desaťročie patril k oporám československej reprezentácie. Igor Liba bol rodákom z Prešova. Chlapca, ktorý vyrastal v skromných pomeroch, lákal šport odmalička. Skúsil aj futbal, ale napokon sa spontánne rozhodol pre hokej, ktorý začal hrávať ako desaťročný v rodnom meste za ZPA. V roku 1978 prestúpil do VSŽ Košice, s ktorými získal dva československé tituly (1986 a 1988) a jeden slovenský (1999). Dva tituly majstra Československa si vybojoval tiež s Duklou Jihlava (1983 a 1984), za ktorú hrával počas vojenskej služby. V československej najvyššej súťaži a v slovenskej extralige odohral Igor Liba 589 zápasov a strelil 285 gólov. V ročníku 1981/82 sa stal s 35 gólmi kráľom ligových strelcov. Za sezónu 1983/84 získal Zlatú hokejku pre najlepšieho československého hokejistu a v ankete časopisu TIP bol vyhlásený za najlepšieho útočníka. Pre československú reprezentáciu ho objavil v roku 1982 tréner Luděk Bukač. Odohral za ňu 211 zápasov, čo bolo najviac spomedzi všetkých slovenských hráčov, pričom dal 66 gólov. V roku 1993 absolvoval jediný zápas za slovenskú reprezentáciu. Aktívnu kariéru ukončil tam, kde ju začínal - v Prešove v sezóne 2002/2003 vo veku takmer 43 rokov. V roku 2005 sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja. Medzi najvýznamnejšie úspechy Igora Libu patrí zisku titulu majstra sveta v roku 1985 v Prahe, ako aj striebornej medaily na ZOH v Sarajeve v roku 1984 a bronzu na ZOH v roku 1992 v Albertville. Celkovo štartoval na troch zimných olympiádach a šiestich majstrovstvách sveta. Počas víťazného ťaženia na pražských majstrovstvách sveta vytvoril spolu s kapitánom československého tímu Dušanom Pašekom a krídelníkom Vincentom Lukáčom mimoriadne produktívnu útočnú formáciu, ktorá bola v tom období jednou z najlepších na svete. Z ďalších piatich svetových šampionátov si priviezol štyri medaily: dve strieborné z MS 1982 (vo Fínsku) a 1983 (v NSR) a