Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 135 6.1 ZÁKLADNÉ ŠTATISTICKÉ ÚDAJE PREŠOVSKÉHO KRAJA Poloha, rozloha, geografické podmienky: Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 8 972,8 km² zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj. Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica. Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom Slovenska, je Gerlachovský štít (2 655 m nad morom), najnižšie položené miesto je pri výtoku rieky Topľa z kraja na území obce Sečovská Polianka (104 m nad morom). Relatívny výškový rozdiel predstavuje 2 551 m. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja rozdelené do troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej. Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú celky Vonkajších Karpát: Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem aj celky Fatransko-tatranskej oblasti: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského rudohoria je na území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina, Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov riek Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec a Poprad. Rieky Poprad a Dunajec časťou svojho toku tvoria hranicu s Poľskou republikou. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Nádrže Starina a najmä Veľká Domaša hydrologicky i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej rudy. Nachádzajú sa tu 5 národných parkov – Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj a Národný park Poloniny, 2 chránené krajinné oblasti – Vihorlatský prales, Východné Karpaty, 51 národných prírodných rezervácií, 80 prírodných rezervácií, 5 národných prírodných pamiatok, 33 prírodných pamiatok, 7 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Administratívne sa delí v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 104,7 km²) a najmenším okres Stropkov (388,9 km²). V kraji je 665 obcí, z toho 23 so štatútom mesta. Prešovský kraj má spomedzi krajov najnižší podiel mestského obyvateľstva (46,1 %). Najviac obyvateľov (87,9 tis.) žije v krajskom meste Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Počet obyvateľov vyšší ako 50 tis. má okrem Prešova aj Poprad. V týchto dvoch mestách žije takmer 17 % obyvateľov kraja. Demografické východiská: Počtom 827 028 obyvateľov k 31. decembru 2020 bol Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike. Jeho podiel na obyvateľstve Slovenska predstavoval 15,1 %. Hustota osídlenia je 92