Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 107 V Ekoparku Holá hora sa počas školských prázdnin po prvýkrát konalo podujatie Leto s Babadlom. Pravidelné nedeľné divadelné predstavenia pre deti, ktoré Technické služby mesta Prešov, a.s. zorganizovali v spolupráci s PKO v Prešove a divadlom Babadlo, si získali mnohých priaznivcov. Pomohlo k tomu i väčšinou priaznivé počasie, keďže predstavenia sa konali pod holým nebom. Od 5. júla mohli návštevníci vidieť sedem rozprávok, tá posledná – Sen jedného duba – ich čakala 23. augusta . Letné divadelné predstavenia videlo počas leta spolu viac ako 800 detí a rodičov. Najväčší záujem bol v prvú augustovú nedeľu o rozprávku Ako išlo vajce do sveta. Počas letnej sezóny bol ekopark otvorený každý deň až do pol siedmej večer. Ekopark v Prešove bol súčasťou areálu s názvom Holá hora. Ten presne pred 200 rokmi v roku 1820 založil pedagóg Matej Sennowitz ako botanickú záhradu pre študentov i širokú verejnosť. Nachádzali sa v nej domáce a cudzokrajné exotické rastliny, ovocné stromy, kríky, skleník s citrusovými stromami. Po jeho smrti záhrada spustla a po polstoročí ju dal znova oživiť a pre pôvodné účely upraviť známy prešovský lekárnik Fridrich Kolman. Hoci park, ktorý mal pôvodne štyri hektáre, mal už podstatne menšiu rozlohu, stále zostával príťažlivým miestom na relax obyvateľov mesta. Hru Ťapákovci ako prvú premiéru 78. divadelnej sezóny uviedlo 4. septembra Divadlo Jonáša Záborského v Prešove. 6. septembra si mohli diváci pozrieť ďalšiu premiéru, rozprávku Medovníkový domček. Obe predstavenia mali pôvodne odohrať v predchádzajúcej sezóne, pre pandémiu nového koronavírusu ich presunuli. Ako uviedol riaditeľ DJZ v Prešove Ján Hanzo, radi sa smejeme na zaostalosti Ťapákovcov, ale neuvedomujeme si, že je to aj naša vlastná tradícia. Dramatizáciu hry na motívy novely Boženy Slančíkovej Timravy pripravil Silvester Lavrík. Timrava žila v Polichne a neďaleko domu, kde bývala, poznala Ťapákovcov. Bol to dom, v ktorom žilo veľa ľudí a zamýšľala sa nad tým, ako to bolo možné a ako tam dokážu žiť. Prišla na to, že spoločné črty s týmito ľuďmi máme ako keby všetci. Hru herci naštudovali v šarišskom nárečí. Rozprávku Medovníkový domček režíroval Michal Náhlík. Diváci sa podľa Hanza mohli tešiť na stretnutie rôznych rozprávkových postáv z viacerých rozprávok. 18. septembra uviedlo DAD svoju prvú tohtoročnú premiéru. Bola ňou komédia Detektor lži. Jej hosťujúci režisér Svetozár Sprušanský 14. septembra na predpremiérovej tlačovej konferencii v sídle DAD uviedol, že ide o jubilejnú desiatu spoluprácu s DAD. Začal ju pred 15 rokmi predstavením Ujo Váňa. Príbeh komédie aj so zápletkou bol veľmi jednoduchý, týkal sa manželského spolužitia, ktorého problémy prichádza riešiť rovno do obyčajného panelákového bytu hypnotizér. V. Sigarev bol hviezdou ruskej drámy v európskom meradle. S humorom hľadal odpoveď na to, či počuť celú pravdu je vždy potrebné, či to nie je škodlivé. Odpovedal na to typickým spôsobom smiechom cez slzy alebo i naopak. V Detektore lži účinkovali tri postavy. Manželský pár stvárnili Ľudmila Lukačíková a Jevgenij Libezňuk, hypnotizéra si zahral Jozef Pantlikáš. Sprušanský si sám poradil aj s výberom hudby do inscenácie a s jej výpravou. Dramatický text do rusínskeho jazyka preložil Valerij Kupka. Vedenie DJZ v Prešove muselo v súvislosti s obmedzeniami hromadných podujatí od začiatku októbra preložiť termín druhej derniéry muzikálu Nikola Šuhaj, ktorý namiesto 9. októbra uviedli poslednýkrát už 30. septembra večer. Divadlo zároveň avizovalo zrušenie väčšiny plánovaných októbrových predstavení. Ohrozený bol aj novembrový termín premiéry muzikálu Jesus Christ Superstar. Ako uviedol riaditeľ DJZ Ján Hanzo, ak vstúpia do platnosti avizované opatrenia o obmedzenom počte divákov na hromadných podujatiach na 50, vrátane účinkujúcich, pôjde podľa neho o symbolickú podobu fungovania divadla, ktorej sa však budú musieť prispôsobiť. V roku 2020 už prišlo divadlo pre obmedzenia na tržbách zo vstupného o státisíce €, našťastie svoj príspevok zriaďovateľ, ktorým bol PSK, neznížil. Ako zdôraznil riaditeľ divadla, divadlo sa v čase obmedzení bude snažiť opäť pracovať aj vo virtuálnom priestore prostredníctvom sociálnych sietí. Výhľadovo chystali aj využitie nádvoria pri svojej historickej budove, kde by mohla vzniknúť štvrtá scéna divadla. Pripravovali aj projekt v spolupráci s múzeami v Kežmarku a Starej Ľubovni s uvádzaním predstavení na miestnych hradoch. Držiteľmi Ceny Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT za mimoriadny prínos v oblasti divadla sa na začiatku októbra stali divadelný pedagóg, vedec a dramatik Karol Horák a divadelná dokumentaristka a publicistka Elena Blahová-Martišová. Slovenské centrum AICT udeľovalo Cenu za mimoriadny prínos v oblasti divadla od roku 2015. Jej zámerom bolo