Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 104 Slovensku a mali obrovský prínos pre umelecký život v meste Prešov. Ich diela patrili k neoddeliteľnej súčasti zbierok našej galérie a preto je im venovaný väčší priestor. Výstava bola koncipovaná v duchu žánrovej rôznorodosti a ponúkala 96 vystavených diel zahŕňajúcich portréty, krajinomaľbu, mytologické a alegorické diela a významné miesto tu má aj sakrálna tvorba. Výstava trvala do 18. októbra. Mesto Prešov v spolupráci s občianskym združením K-art pripravilo v júli pre rodiny, ktoré prežili minuloročnú tragédiu na Mukačevskej ulici výstavu v mestskej Galérii Caraffka. Vernisáž výstavy bola 24. júla . Výstava pripomínala pomoc a podporu rodinám, ktorú rodiny postihnuté udalosťami po výbuchu plynu našli nielen u Prešovčanov, ale u všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli. Občianske združenie K – art oslovilo mesto Prešov s myšlienkou venovať obraz všetkým rodinám z postihnutej bytovky v Prešove a tak si počas výstavy obrazov v Galérii Caraffka mohla každá rodina odniesť do svojho nového domova vybraný obraz. Krajské múzeum v Prešove pripravilo výstavu prác prešovského umelca majstra Juraja Daňa. Vernisáž sa uskutočnila vo štvrtok 3. septembra v priestoroch Rákociho paláca. Väčšina zo 76 inštalovaných obrazov nebola ešte nikdy verejne prezentovaná. Výstava bola venovaná 100. výročiu autorovho narodenia, pričom diela pochádzali z pozostalosti maliara, z depozitu múzea a zo súkromných zbierok. Juraj Daňo bol rodák z Okružnej pri Prešove. Práve 100. výročie od narodenia Daňa bolo príležitosťou pre extra výstavnú rekapituláciu jeho diel a celistvejšie zhodnotenie tvorby a života umelca. V rokoch 1946 až 1950 získal Daňo výtvarné vzdelanie v Sekcii umeleckých pracovníkov pri Okresnej osvetovej rade v Prešove. Zároveň absolvoval štúdium v Plzni a tiež u maliarov ako Jozef Bendík či Mikuláš Jordán. Do výtvarného života vstúpil tesne po druhej svetovej vojne. Dôležitou súčasťou prezentácie boli aj umelcove osobné predmety, súkromné fotografie či dokumentárny film. Výstava vznikla v spolupráci s rodinou autora, ktorému bol v roku 1984 udelený titul zaslúžilého umelca. Trvala do 3. decembra. Slávnostná vernisáž výstavy s názvom Báseň kameňa – kameň osudu sa uskutočnila 9. septembra v átriu Rákociho paláca. Krajské múzeum v Prešove predstavilo výber z tvorby kamenných sôch košického rodáka Ladislava Staňa. Podľa riaditeľa múzea Ľuboša Olejníka končili jeho diela väčšinou v súkromných zbierkach na celom svete, ale pravidelne vystavoval aj na benefičných aukciách, kde nezištne pomáhal. Hlavnou inšpiráciou jeho diel bola podľa jeho slov žena – madona, ako matka, múza, Bohorodička a nevyčerpateľná inšpirácia. Ladislav Staňo sa narodil v roku 1961 v Košiciach, no žil a tvoril v neďalekej obci Valaliky. Už v chlapčenskom veku začal vyrezávať drevené figúrky a neskôr tvoril drevené plastiky s ľudovou či sakrálnou tematikou. Zlom v jeho tvorbe nastal podľa Olejníka v rokoch 1982 až 1984 absolvovaním súkromného štúdia u sochára Vojtecha Lőfflera. Podľa slov samotného autora ho z kameňov najviac oslovil travertín, i keď používal aj vápenec, mramor, andezit či pieskovec. Prvé ocenenie získal Staňo na súťaži Moldavská paleta organizovanej Krajským osvetovým strediskom v Košiciach. Jeho najväčšie trojmetrové pieskovcové súsošie s názvom Rajská brána bolo umiestnené v prírodnej galérii pri Třinci v Českej republike. Vystavoval aj vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Taliansku. Výstavu kresleného humoru s názvom Iľko Sova z Bajusova 24. septembra sprístupnilo Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. Autorom karikatúr bol Fedor Vico. Podľa riaditeľky múzea Ľuby Kráľovej výstavný projekt predstavoval výber z dlhodobého rusínskeho seriálu, ktorý autor začal pripravovať pre regionálne noviny v roku 1974 v Prešove v ukrajinskom jazyku po tom, ako dostal zákaz publikovať v celoštátnej tlači. Po ďalších zákazoch seriál pokračoval až po Nežnej revolúcii a s menšími prestávkami ho Fedor Vico tvoril stále. Výstava trvala do 31.decembra. Fedor Vico, pôvodom zo Šapinca na východnom Slovensku, absolvoval roku 1962 rezbárstvo na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Ako 15-ročný začal publikovať kreslený humor najskôr v časopise Roháč a postupne aj v ďalších periodikách. V 60. rokoch zaujal kresleným zbojníckym seriálom Dereš. Z dôvodu zákazu publikovania v tlači v období normalizácie pravidelne vystavoval na súťažných prehliadkach kresleného humoru v Česku a v zahraničí, kde získal niekoľko ocenení. Súbežne sa venoval komornej maľbe a príležitostne aj monumentálnej tvorbe v architektúre.