Kronika mesta Prešov rok 2020

Kronika mesta Prešov 2020 97 Slovensko s názvom Svätomariánska púť (Svetlo z východu), ktorého cieľom bolo vytvoriť unikátny produkt cestovného ruchu spájajúci pútnické miesta na pohraničí. 15. augusta zložili traja mladí muži zo Slovenska svoju prvú rehoľnú profesiu ako saleziáni dona Bosca. Do spoločnosti svätého Františka Saleského s dočasnými sľubmi vstúpili Peter Gábor a Matej Ivanič, pochádzajúci z Prešova, a Michal Žák z Bratislavy. Slávnosť sa uskutočnila v kostole svätého Jána Evanjelistu v Poprade – Veľkej. Ako uviedol magister novicov a budúci saleziánsky provinciál Peter Timko, saleziánske stanovy najlepšie vystihujú, čo znamená, keď traja mladí muži zložia prvé rehoľné sľuby. Podľa jeho slov každé povolanie svedčí o tom, že pán saleziánsku kongregáciu miluje a chce, aby žila pre dobro jeho cirkvi, a neprestáva ju obohacovať novými apoštolskými silami. 19. augusta počas svojej pracovnej cesty na východ Slovenska navštívil Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad v Prešove predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ktorého prijal vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita a hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Toto stretnutie nadväzovalo na spoločné stretnutie z mája, kde na múre leopoldovskej väznice obaja odhalili pamätnú tabuľu blahoslavenému prešovskému biskupovi-mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi OSBM. Predseda parlamentu počas stretnutia s arcibiskupom Jánom Babjakom SJ diskutovali o viacerých spoločenských a sociálno-etických témach, ktoré aktuálne rezonovali v spoločnosti. Arcibiskup Babjak ešte raz poďakoval Borisovi Kollárovi za ospravedlnenie, ktoré z jeho úst zaznelo počas príhovoru v Leopoldove a ktoré bolo veľkým zadosťučinením za všetky perzekúcie, krivdy a neprávosti, ktoré sa udiali voči Gréckokatolíckej cirkvi počas vlády komunistického režimu. Na stretnutí boli prítomní aj poslanci Národnej rady SR Jozef Lukáč a Ľudovít Goga. Po spoločnom rokovaní si predseda parlamentu prehliadol arcibiskupskú rezidenciu, kde ho zvlášť zaujala historická expozícia a sarkofág navrhnutý majstrom Mikulášom Klimčákom, v ktorom boli v minulosti uložené ostatky blahoslaveného biskupa-mučeníka Pavla Petra Gojdiča ako aj veľká Sála biskupov, v ktorej boli umiestnené portréty všetkých prešovských sídelných biskupov od roku 1818. Obrovské mesto z legových kociek vyrástlo v druhej polovici augusta v Prešove. Boli v ňom rôzne budovy, autá, lietadlá, lode či funkčná železnica s vláčikom. Na stavbe legového mestečka sa podieľalo päťdesiat detí pod dohľadom desiatky vedúcich a ďalších desiatich mladších dobrovoľníkov. Na stavbu bolo použitých viac ako pol milióna legových kociek. Mestečko bolo dlhé deväť metrov a široké tri a pol metra. Ako povedal jeden z vedúcich Ján Nemšák, cieľom bolo naučiť deti spolupracovať a budovať hodnoty. Mesto z legových kociek sa nachádzalo v jedálni budovy Cirkvi bratskej na Slovenskej ulici v Prešove. Bol to misijný projekt Cirkvi bratskej. Putovná sada lega, ktorá bola predtým v Svätom Jure, sa z Prešova presunula do Tetína za Prahou. Mestečko vzniklo z dvoch stoviek sád lega plus ďalších kociek, bez návodov. Legové mesto robili deti počas štyroch dní. Nevenovali sa iba stavaniu lega, mali aj program vonku. Deti sa vďaka tejto aktivite naučili štyri veci. Prvou bolo to, že je dobré poslúchať toho, kto veci rozumie. Ďalšia vec bola, že treba sledovať vyšší plán. Ak by každý staval iba autíčka, tak z toho nebude mesto. Ponaučením bolo, že treba stavať dôsledne, aby konečné dielo bolo pevné a stabilné. Ďalším poučením bolo, že deti sa naučili, že nie sú konkurenti a rivali, ale pracujú na spoločnom diele. Pri stavaní si vzájomne pomáhali a spoločne sa radovali z dosiahnutého cieľa. Organ z Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove bol po dvoch rokoch prác hotový. 9. októbra ukončili výrobu nástroja, od 12. októbra ho začali rozoberať a pripravovať na prevoz. Presne pred dvomi rokmi tento nástroj demontovali a nasledovalo reštaurovanie organových skríň v Levoči. Orgán reštaurovala hranovnická firma Dielňa Bies. Do zrekonštruovanej renesančnobarokovej skrine vyrobili nový nástroj, do ktorého použili aj niektoré pôvodné píšťaly. Pôvodný nástroj vytvoril majster v 17. storočí. Tento nástroj bol unikátny a výnimočný tým, že sa na veľkej skrini dochovali prospektové píšťaly z roku 1640 a na pozitívovej skrini sa dochovali píšťaly z roku 1794 a rozsah mali po G3. Pôvodný nástroj vyrobil Mertinus Neugebauer, ktorého podpis našli organári vo vnútri pôvodnej skrine. Prvú väčšiu prestavbu organu vykonal Jozef Borovecký v roku 1794. V tom čase stála prestavba organu vyše 2700 zlatých. V prepočte na dnešné peniaze by to bolo