Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 64 s nimi spolupracovať tak, aby sa lehoty na vydávanie povolení zbytočne nepredlžovali. Čo sa týkalo termínov, stavba sa nešťastne začínala a nešťastne končila. Na kopci, na ktorom sa mal raziť tunel Bikoš, bolo plynové vedenie a vysoké napätie, ktoré bolo treba preložiť. Plyn mohli prekladať až po zime, takže museli čakať. Na stavbe malo pracovať okolo 300 pracovníkov, v závislosti od konkrétnych prác aj počasia. Ako prvá sa mala začať robiť prekládka inžinierskych sietí na ceste I/68 v dĺžke 2 km. Cesta mala byť štvorprúdová a mala ísť popod budúcu diaľnicu. Až potom sa mal začať stavať obchvat. Trasa obchvatu mala síce oficiálne 4,3 km, ale v skutočnosti museli stavbári postaviť 10 km ciest, keďže bolo treba postaviť aj príjazdové komunikácie. Minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek pri tejto príležitosti zdôraznil, že Prešov aj celý kraj severný obchvat potrebuje, lebo je to európsky uzol, ktorý sa napojí na D1 smerom na poľské a maďarské hranice. Minister ďalej podčiarkol, že sa nedajú robiť zázraky, pretože príprava takých stavieb bol zložitý proces. Najväčšie problémy boli so súťažami, lebo sa na Slovensku stalo folklórom napádať súťaže, čím sa proces umelo predlžoval. Druhú etapu severného obchvatu bolo ministerstvo schopné predložiť do súťaže začiatkom roku 2020, ak mu Úrad hodnoty za peniaze dá kladné stanovisko na projekt v plnom profile. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj podpredseda NR SR Béla Bugár. Ocenil kroky, ktoré minister urobil pre rozvoj dopravnej infraštruktúry. Generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin sa nahlas zamyslel nad dlhým procesom prípravy stavby. „Táto krajina nevedela nájsť peniaze. Záverečná správa EIA procesu bola hotová už v roku 2006, územné rozhodnutie je z roku 2011 a v roku 2016 sa zrazu ozvali nejaké hlasy, ktoré spochybňovali trasovanie obchvatu. Boli sme donútení robiť ďalšie a ďalšie dodatočné analýzy a štúdie realizovateľnosti východného obchvatu, ktoré sa nakoniec ukázali ako nereálne a boli by to vyhodené finančné prostriedky.“ Predseda prešovskej župy Milan Majerský zdôraznil, že pre kraj je táto cestná sieť najväčšou prioritou. Slovami konečne a ďakujem vyjadrila primátorka Andrea Turčanová stručne, ale jasne, svoje pocity pri slávnostnej udalosti. Ako štatutárka mesta totiž neraz klopala na dvere ministerstva a prosila aj žiadala, aby jej kompetentní pomohli presadiť juhozápadný, ale aj severný obchvat mesta. Ako zdôraznila primátorka, o potrebe tejto komunikácie sa hovorilo desaťročia. Menili sa vlády, každá to mala medzi svojimi prioritami, ale cesta sa nestavala. Keď v roku 2015 nastupovala do funkcie, organizovala sa petícia za R4, ktorú podpísali stovky ľudí v celom kraji. Všetci túto cestu zúfalo potrebovali. Tisícky prechádzajúcich kamiónov sa nedali už ani spočítať, nehovoriac o množstve tragických nehôd v úseku smerom na Svidník. Prvá etapa severného obchvatu Prešova mal byť dlhá 4,3 km. Úsek sa mal na západne mesta Prešov napojiť na diaľnicu D1 v mimoúrovňovej križovatke Prešov-západ. Následne mal pokračovať po svahu vrchu Bikoš nad údolím Šarišského potoka. V km 1,669 sa nachádzal južný portál tunela Bikoš. Severný portál tunela sa nachádzal v km 2,824. Jeho celková dĺžka bola plánová na 1 155 m. Tunel Bikoš sa mal raziť z jednej strany v oboch rúrach naraz. Zo severného portálu tunela rýchlostná cesta križovala mostným objektom dlhým 457 m cyklistický chodník, rieku Torysa, železničnú trať Košice-Muszyna a cestu I/68. Na konci trasy sa nachádzala mimoúrovňová križovatka Prešov- sever (Dúbrava) s cestou I/68. Trasa mala mať 3 mosty s celkovou dĺžkou 885,3 m, tiež jednu 700 m protihlukovú stenu. Zmluvný termín dokončenia výstavby bol marec 2023. Cena za vybudovanie bola 142 876 816 € bez DPH, pričom všetko bolo financované zo štátneho rozpočtu. Európska komisia schválila veľký projekt výstavby diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh, 23. augusta o tom informovalo ministerstvo dopravy SR. Slovensko tak mohlo vyčerpať grant vo výške viac ako 278 miliónov € z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Išlo už o 10. veľký dopravný projekt, na ktorý Brusel Slovensku schválil financie. Ich hodnota presahovala dve miliardy €, čo bolo 45 % z celkovej alokácie operačného programu. Okrem juhozápadného obchvatu ministerstvo investovalo z eurofondov aj do modernizácie kľúčových križovatiek v centre mesta. Ďalšou veľkou stavbou bola nedávno odštartovaná výstavba severného obchvatu. Podľa ministrových slov sa tak okolo Prešova vytváral koridor, aby tretie najväčšie mesto na Slovensku malo zaistenú budúcnosť, čo sa týka cestnej infraštruktúry. Podoba druhej etapy severného obchvatu na ceste R4, ktorá mala definitívne vyriešiť problém tranzitnej dopravy, ktorá v súčasnosti zahlcovala Prešov, sa rozhodnutím vlády 28. augusta vyriešila. Tá totiž schválila návrh ministra Á. Érseka stavať aj II. etapu v plnom profile. Podľa vyjadrenia hovorkyne diaľničnej spoločnosti, v prípade, že padne rozhodnutie o pokračovaní v plnom profile, boli pripravení vyhlásiť súťaž začiatkom roku 2020. Stavať sa malo približne v úseku od Kapušian po