Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 63 programu Integrovaná infraštruktúra. Rozsiahly materiál, ktorý mal niekoľko sto strán, spracovala česká spoločnosť NDCon z Prahy. Tá predtým robila podobnú zákazku aj pre Košice. Prešovský Masterplan hovoril o tom, čo by sa malo v meste urobiť najbližšie roky pre zlepšenie dopravnej situácie. Vychádzal pritom zo zozbieraných dát a analýz. Konkrétne riešenia boli navrhované aj s ohľadom na finančné možnosti investorov (mesto, štát, európske zdroje). Konečné rozhodnutia o realizácii navrhovaných opatrení však záviseli od politických rozhodnutí. Vo vypracovanom dokumente, ktorý už 16. januára schválila mestská rada, boli stanovené výhľadové strategické ciele ako stav dopravného systému, ku ktorému by mal Prešov smerovať v období do roku 2040. Strategické ciele boli zamerané na dostupnosť a prepojenie riešeného územia, plynulosť cestnej dopravy, atraktivitu verejnej dopravy a minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Mesto zatiaľ disponovalo len Generelom dopravy z roku 1988, ktorý bol od roku 2008 neplatný a rozhodnutia sa prijímali bez komplexných podkladov. Nový Masterplan už hovoril o konkrétnych riešeniach na základe aktualizovaných dát o pohybe v meste a jeho okolí. Napríklad z nich vychádzalo aj to, že po dostavaní severného a západného obchvatu klesne počet vozidiel v meste o polovicu, alebo poukazoval i na zbytočnosť východného obchvatu (navrhoval ho realizovať iba ako cestu tretej triedy). Súčasťou Masterplanu bol aj softvér, ktorý po zadaní vstupných dát dokázal modelovať rôzne dopravné situácie a predpovedať správanie vodičov. Dokument pomenúval aj hlavné problémy dopravy v meste a k čomu by mala smerovať. Zároveň opatrenia smerovali k tomu, aby ľudia namiesto automobilov využívali verejnú dopravu, cyklistickú alebo chodili pešo. Preto bolo potrebné urobiť opatrenia aj v týchto oblastiach, aby sa zatraktívnila a vedela konkurovať autám. Mestské zastupiteľstvo na svojom 5. zasadnutí 26. júna Stratégiu udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov (Masterplan) schválilo. Bez neho by sa mesto nemohlo uchádzať o eurofondy na dopravné projekty. Základné zistenia Masterplanu boli, že mestu ako keby chýbala jedna časť, hlavne na severe a juhu, že jednoducho tam boli niektoré prístupy do mesta, ktoré nemali alternatívu. Myslel sa tým prístup zo severovýchodu od Vranova a od Bardejova, kde sa zbiehala doprava z celého horného Šariša a horného Zemplína v jednom bode, a to malo za následok, že v časti Nižná Šebastová na ceste 1. triedy bola najvyššia intenzita dopravy na Slovensku. Prešlo tam denne okolo 45-tisíc áut. Druhé také zistenie sa týkalo Sabinovskej ulice, kde bola priemerná denná intenzita dopravy 20 až 25-tisíc áut. Taktiež tu neexistoval alternatívny vstup do mesta a mestu hrozil denno-denný kolaps. Ďalším takým zistením bolo, že mesto Prešov potrebuje štvorpruhový severný obchvat, ktorý bol často spochybňovaný, že stačí dvojpruhový. Celkovo bolo navrhnutých 136 projektov, pre všetkých aktérov dopravy, nielen pre mesto Prešov a Dopravný podnik. V krátkom čase sa mali modernizovať zásadné cestné svetelné križovatky, mal sa vybudovať dispečing a tiež sa mal riešiť inteligentný systém parkovania v Starom meste. Ďalej sa mala spracovať projektová dokumentácia na nové depo. Národná diaľničná spoločnosť v polovici júna ukončila verejnú súťaž na zhotovenie stavby Rýchlostná cesta R4 Prešov severný obchvat (km 0 - 4,3). Víťazným uchádzačom sa stalo združenie Váhostav – SK, a. s., a TuCon, a. s., s navrhovanou zmluvnou cenou 142.876.816 € bez DPH. Toto rozhodnutie zatiaľ nebolo právoplatné, nakoľko ostatní uchádzači mohli podať odvolanie do 10 dní od doručenia rozhodnutia NDS. Pokiaľ by neboli nejaké komplikácie z hľadiska nejakých obštrukcií a odvolávaní, bol predpoklad podpisu zmluvy niekedy v mesiaci júl. NDS plánovala podpis Zmluvy o dielo v druhom júlovom týždni a začiatok prác na konci júla. Lehota výstavby bola naplánovaná na 1340 dní, čo predstavovalo približne 44 mesiacov. Minister dopravy a výstavby Arpád Érsek spoločne s generálnym riaditeľom NDS Jánom Ďurišinom, generálnym riaditeľom Váhostavu Mariánom Moravčíkom a ďalšími hosťami 30. júla poklepali základný kameň úseku R4 Prešov, teda prvej etapy severného obchvatu. Stalo sa tak symbolicky na mieste, kde mal o pár rokov vyúsťovať tunel Bikoš. Súčasťou severného obchvatu bola aj preložka cesty I/68 v dĺžke takmer dva kilometre. Rýchlostná cesta mala byť dokončená na jar 2023. Zhotoviteľ, konzorcium spoločností Váhostav a TuCon začalo s prácami ihneď. Mali zriadiť stavenisko, pripraviť územie a urobiť demolácie tam, kde to bolo potrebné. Do konca roka 2019 mali pristúpiť k výrubu drevín, archeologickému a pyrotechnickému výskumu či preložkám inžinierskych sietí. Generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík pri poklepávaní základného kameňa povedal, že majú ambíciu stavbu ukončiť o pol roka skôr. Za predpokladu, že samosprávy a správcovia sietí budú