Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 49 2. PRIEMYSEL, PODNIKANIE A ZAMESTNANOSŤ, OBCHOD A SLUŽBY S účinnosťou od 8. januára bola Pošta Prešov 9 presťahovaná na adresu Nákupné centrum Eperia Shopping Mall, od tohto dátumu bola otvorená pre verejnosť od 9.00 do 20.00 hod. Pošta Prešov 8 bola s účinnosťou od 7. januára zrušená, služby danej pošty Prešovčanom v plnom rozsahu mala poskytovať nová pobočka Pošta Prešov 9. Prešovská univerzita v Prešove spustila v januári novinku, v rámci nej mohli jej študenti a zamestnanci umiestniť svoje deti do detského centra Unipáčik. Centrum s kapacitou 20 detí bolo v priestoroch študentského domova a jedálne vo vysokoškolskom areáli. Detské centrum vzniklo s cieľom umožniť a uľahčiť zamestnaným a študujúcim matkám skorší a bezproblémový návrat do pracovného a študijného procesu. Jeho prevádzku zabezpečovala koordinátorka detského centra (stála zamestnankyňa) v spolupráci s dobrovoľníkmi z radov študentov. Unipáčik mal byť sprístupnený počas zimného, letného semestra a skúškového obdobia. V januári bola miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,26 %. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2018 vzrástla o 0,22 percentuálneho bodu. Vyplývalo to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V Prešovskom okrese bolo zaregistrovaných 6 567 uchádzačov o zamestnanie. V rámci mesiaca ich pribudlo 768 a ubudlo 576. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie bol ku koncu januára 5 472. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie v okrese Prešov v januári predstavovala 6,48 % . V decembri 2018 to bolo 5,84 %. Pri použití údaja o celkovom počte uchádzačov o zamestnanie dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti v našom okrese v januári 7,78 %. Obce, mestá, firmy či združenia, ktoré chceli čerpať financie z eurofondov, mohli nájsť bezplatnú pomoc v Informačno-poradenskom centre v Prešove aj ďalšie tri roky. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši zhodnotil spolu s predsedom PSK Milanom Majerským doterajšie fungovanie centra a súčasne vo februári ohlásil, že bude fungovať i naďalej do roku 2021. Hlavným cieľom informačno-poradenských centier, ktoré boli naprieč celým Slovenskom, bolo bezplatne pomáhať žiadateľom o eurofondy. Poskytovali konzultácie či informácie, ale tiež pomáhali potenciálnym žiadateľom, ktorí mali záujem o čerpanie európskych zdrojov, aby si pri príprave všetkých potrebných podkladov nemuseli hľadať drahých konzultantov. Vyškolení pracovníci poskytovali komplexné informácie úplne zdarma a potenciálni žiadatelia sa nemuseli zaväzovať akýmikoľvek zmluvami a už vôbec nie platiť nejaké percentá, ak bola ich žiadosť úspešná. Prešovské centrum za takmer 2,5 roka svojej existencie poskytlo 604 konzultácií, spoluorganizovalo 27 seminárov o eurofondoch, na ktoré prišlo 1 533 účastníkov. Okrem toho malo vo svojej databáze 387 kontaktov na záujemcov o čerpanie eurofondov. Pracovníci centra pravidelne rozosielali hromadné emaily s novinkami v oblasti európskych fondov, no predovšetkým pomohli 117 klientom pripraviť žiadosť o nenávratný finančný príspevok. Z nich boli úspešné dve tretiny klientov. Výplaty Slovákov sa v prvom štvrťroku 2019 zvýšili v priemere na 1023 €. V porovnaní s prvým kvartálom roku 2018 išlo o nárast 7,1 %. Reálna mzda vzrástla v porovnaní s 1. štvrťrokom 2018 v rozpočtových organizáciách o 13 % na 1123 €, príspevkových organizáciách o 11,6 % na 1190 €, veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 6,3 % na 1223 € a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 4,8 % na 736 €. Podľa Štatistického úradu najvyššiu priemernú mesačnú mzdu zaznamenal sektor finančníctva a poisťovníctva. Zamestnanci v tomto sektore dostali mesačne v priemere vyše 2-tisíc €. Ďalej nasledoval IT sektor s 1800 €a tretí v poradí bol sektor dodávky plynu, elektriny a pary s 1600 €. Za nimi nasledovala verejná správa, ťažobný sektor a sektor priemyslu. Zdravotníci dostali v priemere 984 € mesačne. Najnižšiu úroveň mzdy dosiahol sektor ubytovacích a stravovacích služieb. Pracovníci v tomto sektore dostali v priemere 567 € za mesiac. Po nich nasledoval sektor stavebníctva. Medzi odvetvia s najnižšou priemernou mesačnou mzdou patrilo poľnohospodárstvo, administratíva, vzdelávanie alebo veľkoobchod a maloobchod. Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba