Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 24 nebola obmedzená, lebo dopravný podnik má málo autobusov. Na jeho poznámku reagovala poverená vedúca odboru riadenia projektov na prešovskej radnici Magdaléna Artimová. Vysvetlila, že zámer trolejizácie Solivarskej ulice musí najprv schváliť ministerstvo dopravy a to je možné predložiť na schválenie až vtedy, keď sú vysporiadané pozemky. Faktom však bolo, že PSK zatiaľ na stavbu nemalo finančné zdroje. V poslednom štvrťroku ministerstvo dopravy vyhlásilo výzvu a PSK sa chcelo uchádzať o štátne, prípadne európske zdroje. V prvej etape sa malo začať s rozšírením mosta v smere zo Solivarskej ulice na stanicu. Poslanci Ľudovít Malaga aj Peter Krajňák opakovane pripomínali, že so stavbou majú viacerí obyvatelia lokality problémy, ktoré treba ešte pred začiatkom stavebných prác vyriešiť. Vyzvali primátorku, aby s predsedom PSK Milanom Majerským hľadala východiská, kým je na to priestor. Navrhli, aby hlasovali za uznesenie s podmienkou, že súčasťou kúpnej zmluvy budú aj požiadavky obyvateľov, ktoré boli vznesené na rokovaní s investorom a stavebníkom ešte v marci. Za predaj s podmienkou zahlasovalo 30 prítomných poslancov. Obyvatelia žiadali zabezpečiť vjazd na pozemky oproti terajšiemu Kovošrotu, lebo po výstavbe chodníka a cyklochodníka by sa vlastníkom znemožnil prístup na ich pozemky. Z Okrajovej ulice zabezpečiť vjazd a výjazd oboma smermi, lebo Okrajová bola slepá ulica a iný prístup na ňu nebude možný. Išlo o to, aby majiteľom domov bol umožnený prístup k ich nehnuteľnostiam bez veľkých obchádzok. Ďalšia požiadavka sa týkala prechodu pre chodcov v úseku za mostom. Potrebné bolo tiež zabezpečiť vjazd a výjazd do Depa dopravného podniku oboma smermi. Obyvatelia tiež žiadali protihlukovú stenu po ľavej strane v časti od Okrajovej ulice smerom do mesta v dĺžke asi 100 m, tiež zabezpečiť vjazd z Ulice gen. Svobodu na Lesnícku ulicu. V tej súvislosti poverená vedúca odboru financií a mestského majetku Martina Kolarčíková na zastupiteľstve uviedla, že investor, teda PSK, sa zaviazal zapracovať požiadavky obyvateľov do žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Do evidencie pamätihodností mesta Prešov pribudli listiny obsahujúce znenie privilégia o udelení mestských výsad Prešovu z roku 1299, ktoré sa nezachovalo v origináli. Išlo o listinu kráľa Karola Róberta z 2. augusta 1314 a listinu Spišskej kapituly z 3. novembra 1394. Ich zápis do evidencie odsúhlasili mestskí poslanci na zasadnutí 6. novembra . Zároveň na ňom odsúhlasili aj nové názvy dvoch ulíc v meste. Návrh na zápis listín z roku 1299 do evidencie pamätihodností podal Štátny archív v Prešove. Ako uviedol v zdôvodnení, 28. januára 1299 udelil kráľ Ondrej III. saským hosťom usadeným v Prešove, vo Veľkom Šariši a v Sabinove také slobody, aké užívali saskí hostia na Spiši. Obyvatelia boli oslobodení od platenia akýchkoľvek daní a poplatkov, boli vyňatí spod súdnej právomoci šarišského župana, zbavení povinností vojenskej služby v kráľovskom vojsku, chránení pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov. Za to mali povinnosť každoročne odvádzať spoločnú daň vo výške 150 hrivien striebra v troch stanovených termínoch. Tieto výsady mali pre Prešov veľký význam, ich udelením sa Prešov politicky i právne vyčlenil spomedzi susedných obcí a začal sa vyvíjať ako mesto. Schválením príslušného všeobecne záväzného nariadenia poslanci odsúhlasili aj vznik dvoch nových ulíc. Išlo o novovybudované komunikácie v lokalite Šibeňa hora. Ulice vznikli v novej obytnej štvrti na ploche pôvodných ovocných sadov a záhrad. Práve v súvislosti s projektom Záhradné sady dostali nové ulice pomenovania Slivková ulica a Hrušková ulica. Novovzniknutá Slivková ulica je napojená na Ulicu k Surdoku v časti od orientačného čísla 69 južným smerom. Časť Ulice k Surdoku, od rovnakého orientačného čísla západným a južným smerom, sa zároveň premenovala na Hruškovú ulicu. Mestskí poslanci mali 6. novembra na zasadnutí schváliť zámer predaja pozemkov ako prípad osobitného zreteľa na sídlisku Sekčov v prospech spoločnosti Ekoprim za cenu znaleckého posudku. Išlo o 110 m². Spoločnosť však najprv požiadala o zámenu pozemkov z dôvodu výstavby Polyfunkčného objektu na Magurskej ulici, na ktorý mesto vydalo územné rozhodnutie vo februári. Odporúčania kompetentných boli rôzne, ale v zastupiteľstve sa po dlhom čase našla zhoda medzi poslancami a razantne tento prevod majetku odmietli. Spoločnosť Ekoprim chcela stavať Polyfunkčný komplex na uliciach Magurská a Vihorlatská. S mestom chceli pôvodne uzavrieť zmluvu o zámene pozemkov o celkovej výmere 796 m². Presnejšie, Ekoprim chcel získať 110 m² mestských pozemkov. Návrh sa zdal veľkorysý, lebo mesto by potom nadobudlo 686 m² pozemku s vybudovanými spevnenými plochami na parkovanie, ktoré by financoval stavebník.