Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 19 a organizačnú štruktúru mestského úradu. V rámci dohody mala aj navrhnúť zmeny pre zefektívnenie riadenia a činností a mala navrhnúť aj novú organizačnú štruktúru spolu so stanovením optimálneho počtu zamestnancov v jednotlivých organizačných útvaroch. Analyzovaná bola aj vyťaženosť jednotlivých zamestnancov v rámci pracovných náplní v porovnaní s reálnymi výkonmi. Radnica zmluvu podpísala ešte vo februári tohto roka, audit trval od marca do júna , personálne zmeny mali nastať v strede prázdnin. Okrem personálnych zmien sa mali meniť aj interné smernice na úrade s viacerými cieľmi. Medzi nimi bolo zabezpečenie antikorupčného opatrenia, kde vznikne smernica o etickom kódexe zamestnanca mesta. Zabezpečiť sa mala aj vyššia pracovná disciplína na úrade, dlhodobá trvácnosť výkonu zamestnancov a od opatrení si sľubovalo aj zjednodušenie prístupu na jednotlivé pracoviská pre klientov, ktorí využívali služby mesta. Otázka centrálneho mestského parku v meste Prešov sa pravidelne vracala do zastupiteľstva. Majitelia pozemkov pod plánovaným parkom už viac ako 25 rokov čakali, ako sa vyvinie situácia. Opakovane boli na rokovanie prešovského mestského zastupiteľstva predkladané návrhy na odkúpenie pozemkov od vlastníkov, tieto však vo väčšine prípadov neboli poslancami schválené. Snahy mesta v tejto oblasti neustali, časť pozemkov sa podarilo odkúpiť a príslušný odbor riešil usporiadanie ďalších pozemkov pod centrálny mestský park. Diskusia sa v zastupiteľstve 26. júna trochu umiernila oproti minulosti, avšak opäť sa ozvali kritické hlasy kvôli vysokej investícii mesta. Proti odkúpeniu sa postavil aj Ľudovít Malaga (Smer-SD), podľa ktorého bolo potrebné vysporiadať najprv súkromných vlastníkov pozemkov pod cintorínom na sídlisku Šváby a až potom začať s ďalším projektom. Do diskusie sa zapojila aj Ľudmila Vargová z odboru správy majetku mesta, ktorá popísala súčasný stav s pozemkami pod budúcim centrálnym mestským parkom. Vysvetlila, že v prvej etape sa vykúpili pozemky od troch vlastníčok pri automobilke Kia pri ulici Pod Táborom. Momentálne sú pozemky prenajímané súkromnej firme, ktorá na nich hospodári. Podľa jej slov, ďalšie pozemky, ktoré boli v odpredaji, predstavovali prvú etapu centrálneho mestského parku a mesto uvažovalo odkúpiť ešte ďalšie pozemky. Mesto rokovalo so Slovenským pozemkovým fondom. Pokiaľ bude vydané územné rozhodnutie, že ide o verejnoprospešnú stavbu, tak pozemky, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, bude možné bezodplatne nadobudnúť do vlastníctva mesta. Ďalšia časť pozemkov potrebných na odkúpenie patrila nezisteným vlastníkom, ktoré spravoval pozemkový fond a mesto s nimi rokovalo o cene. Posledná etapa odpredaja pozemkov, ktoré mesto chcelo nadobudnúť, bol prestup od sídliska Sekčov. Poslanci odkúpenie pozemkov pod centrálny mestský park schválili. Európsky súd pre ľudské práva 25. júla zverejnil svoje rozhodnutie z 2. júla 2019 , ktorým v prípade Jarkovský proti Slovenskej republike rozhodol v prospech Slovenskej republiky. Sťažovateľ podal v decembri 2008 proti mestu Prešov žalobu, v ktorej žiadal sumu predstavujúcu okolo 35 000 € ako náhradu za to, čo považoval za bezdôvodné obohatenie žalovaného vo vzťahu k štyrom pozemkom, na ktorých boli v sedemdesiatych rokoch (bez úpravy dotknutých právnych vzťahov) vybudované cesty a chodníky patriace teraz mestu Prešov. Sťažovateľ pozemky kúpil v roku 2007 od fyzickej osoby, ktorá ich zdedila. V neskoršom štádiu konania sa právny zástupca sťažovateľa na pojednávaní bez ďalšieho vysvetlenia odvolal na § 135c Občianskeho zákonníka týkajúci sa neoprávnenej stavby. Prvostupňový súd žalobu zamietol rozsudkom z júna 2010, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom v apríli 2011. Sťažovateľ sa so sťažnosťou na porušenie vlastníckych práv a práva na spravodlivé súdne konanie obrátil na ústavný súd a tvrdil, že v podobných prípadoch, týkajúcich sa jeho samého alebo iných, okresný súd, krajský súd a ústavný súd dospeli k odlišnému záveru. V septembri 2011 ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, nezistiac žiadnu ústavne relevantnú svojvoľnosť alebo nezrovnalosť. Sťažovateľ sa pred ESĽP sťažoval na porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru tvrdiac, že jeho žaloba bola zamietnutá svojvoľne a v rozpore s princípom právnej istoty. Namietal, že bez akéhokoľvek vysvetlenia rovnaké súdy rozhodli o jeho nároku odlišne, než rozhodli predtým a potom v iných podobných prípadoch. Ďalej sa sťažoval na porušenie článku 1 Protokolu č. 1 vzhľadom na skutočnosť, že mesto Prešov užíva jeho pozemky a súdy mu svojvoľne zamietli akúkoľvek náhradu v tomto ohľade. Vo vzťahu k tvrdeným porušeniam Dohovoru namietal tiež porušenie článku 13 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy. Pokiaľ išlo o namietané porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru, ESĽP sa stotožnil s argumentmi vlády a poukázal na to, že jediným dôvodom, prečo súdy žalobu sťažovateľa zamietli, bol rozpor jeho nároku s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. ESĽP konštatoval, že do času, kedy v prípade