Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 14 archív obsahoval viac ako 33 gigabajtov dát. Podľa vedúcej oddelenia kultúry a cestovného ruchu prešovskej radnice Márie Putnockej chceli dokončiť digitalizáciu mestských kroník od roku 1976 do roku 2001. Ambíciou mesta bolo sprístupniť verejnosti nové textologické vydanie najstaršej Kroniky mesta Prešov od prešovského mestského kronikára Belu Kleina Tesnoskalského, ktorá zachytávala udalosti v Prešove od raného stredoveku až po druhú svetovú vojnu. Kroniky od roku 2002 do roku 2016 boli zverejnené v elektronickej podobe na stránke mesta a ďalej sa zverejňovali podľa ich ukončenia. Poslanci v decembri 2018 schvaľovali aj plán investičnej výstavby hradenej zo zdrojov mesta, ktorý bol rozdelený do troch častí. V prvej boli stavby, kde malo mesto disponibilné finančné prostriedky a boli označené ako stavby celomestského významu. Najväčšou položkou bola rekonštrukcia zimného štadióna, na ktorú mesto vyčlenilo 4 milióny €. Vyčlenených bolo aj 300-tisíc € na rekonštrukciu Jarkovej ulice (ďalšie peniaze mesto vyčlenilo v nasledujúcich rokoch), 200-tisíc € na druhú etapu rekonštrukcie predstaničného priestoru a 160-tisíc € na trolejové prepojenie Solivarská - Masarykova. Mesto malo v roku 2019 financovať aj stavby alebo stavebné dokumentácie v prípade rekonštrukcie mosta na Škultétyho ulici, vybudovania chodníka a cyklochodníka na Zlatobanskej a ulici Pod Hrádkom a prepojenia ulíc Pod Šalgovíkom – Sibírska. Poslanci schválili všetky položky, na ktoré bolo finančné krytie vo výške 5,44 milióna €. Na decembrovom zastupiteľstve bol však problém s ďalšími investičnými akciami, ktoré nemali finančné krytie. Poslanci dostali na stôl projekty, ktorých realizácia bola podmienená formulkou „po uvoľnení ďalších disponibilných zdrojov v roku 2019“. Rad investícií rozdelených do dvoch tabuliek spolu dosahoval 4,4 milióna €, na ktoré nebolo zatiaľ finančné krytie. To poslanci odmietli schváliť a niektorí žiadali zaradiť aj ďalšie položky do programu. Vo februári dostali poslanci na stôl materiál s doplneným plánom investičnej výstavby. Ten však poslanci na návrh Juraja Hudáča (Smer-SD) stiahli z programu. Z obsahu materiálu bolo zrejmé, že v čase februárového zastupiteľstva nebolo zabezpečené finančné krytie na tieto investície. V pozmenených tabuľkách už dosahovali investície pre rok 2019 skoro 5,4 milióna €, takže po uvoľnení zdrojov sa malo rozhodnúť, ktoré investície sa budú v tomto roku realizovať. Medzi nimi boli zaradené financie na školské stavby (odborné učebne, rekonštrukcie), obnova nádvoria Čierneho orla, úprava priechodu na Obrancov mieru, obnova nákupného centra Opál či rekonštrukcia komunikácií, výstavba ihrísk, parkovísk a podobne. Skupina vlastníkov z lokality Vydumanec doručila vo februári na výbor mestskej časti č.2 návrh na vysporiadanie pozemkov pod komunikáciou. Ponúkli ich mestu. Ich cieľom bolo, aby sa legálne a hlavne plynulo prepojil novovybudovaný kruhový objazd vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti na Malkovskú ulicu vo vlastníctve mesta. Kruhový objazd sa staval v rámci juhozápadného obchvatu diaľnice D1. Majitelia deviatich parciel na uliciach Skromná, Irisová a Zajačia vychádzali z odbornej štúdie na riešenie dopravnej situácie v lokalite Vydumanec. Vyzývali mesto, aby vysporiadalo pozemky. Ich návrh bol veľkorysý. Piati majitelia chceli pozemky predať, dvaja ich chceli previesť zadarmo, jeden za euro a v jednom prípade by malo ísť o zámenu. O stanovisko k návrhu zainteresovaní občania nežiadali, ale predsedníčka VMČ Jaroslava Kutajová ho podporila. Podľa nej to bolo dobré riešenie a mesto by sa tým malo zaoberať. Padol aj taký návrh, aby mesto vyčlenilo každý rok z rozpočtu nejakú čiastku na vykupovanie takých pozemkov, a aby sa to postupne dalo do poriadku. Spomínaní žiadatelia pripomínali aj nedobudovanú kanalizáciu. Zistili tiež, že aj keď opakovane žiadali o dobudovanie kanalizácie, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., ju tento rok zaradila do investičného plánu až na štvrté miesto. Žiadali preto radnicu, aby dohliadla na to, že sa dobudovanie kanalizácie a vodovodu reálne uskutoční. Opäť boli ochotní v záujme realizácie stavby previesť potrebné parcely na mesto za symbolické jedno euro. Mali záujem na tom, aby sa celá lokalita revitalizovala. V roku 2016 totiž bola zaradená do regulatívu B1, čo znamená, že je určená na individuálnu bytovú výstavbu. O energetickej efektívnosti či potrebách rómskych komunít rokovali v marci s predstaviteľmi prešovskej radnice v Prešove zástupcovia Riadiaceho výboru iniciatívy takzvaných dobiehajúcich regiónov. Ďalšou témou bola doprava v meste, v rámci ktorej by sa po schválení strategického dokumentu Masterplan mali začať zavádzať do praxe viaceré zmeny v celkovej cestnej infraštruktúre