Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 13 mal do 200 rokov, obvod jeho kmeňa bol vyše 400 cm a mal mohutnú korunu. Rukopis katalógu osobnej knižnice, respektíve zbierky kníh prvého prešovského gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča z roku 1841, ktorý poslanci zaradili medzi pamätihodnosti, bol vyhotovený neznámou osobou po jeho smrti. Obsahuje 712 záznamov dokumentov v približne 1101 zväzkoch. Dominujú tlače v latinskom jazyku, zastúpená je nemčina, maďarčina, ruština, ukrajinčina, ale aj grécky, taliansky a rumunský jazyk. Z tematického hľadiska prevládajú práce náboženského, teologického charakteru - morálnej, pastorálnej, dogmatickej teológie vrátane biblií, katechizmov či žaltárov. Vlastníkom je Štátna vedecká knižnica v Prešove. Poslanci mali tiež rozhodnúť o vyradení štátneho žrebčinca zo zoznamu pamätihodností mesta. Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Krajňáka o tom napokon nehlasovali. Od roku 2009 bolo v evidencii pamätihodností mesta Prešov okrem štyroch nových zapísaných 46 pamätihodností - z nich bolo 20 hmotných nehnuteľných, 13 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností. Aktivisti roky písali na radnicu petície a organizovali verejné akcie na podporu útulku pre zvieratá, ktorý mestu dlhodobo chýbal. Mesto ho po dlhom čase hľadania vhodnej lokality začalo v septembri 2018 budovať v Šalgovíku, v areáli bývalých Hydinární. Na mestskom zastupiteľstve 13. februára sa otvorila otázka ceny útulku aj preto, lebo poslanci dostali na stôl požiadavku schváliť majetkový prevod. Išlo o prevod pozemku vo výmere 90 m² v záujme toho, aby sa vytvorila prístupová cesta k útulku. Pozemok vlastnil Slovenský pozemkový fond, mesto mu navrhlo cenu 14 € za m², ale majiteľ to odmietol a žiadal 30 €. Celkové náklady na útulok tak predstavovali 244-tisíc €. Pri tomto prevode bol rozdiel v sume medzi tým, čo ponúklo mesto a čo chcel pozemkový fond, 1 428 €. Útulok postavila na základe zmluvného vzťahu s mestom spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a. s. Stavba bola ukončená v zmysle rozsahu zmluvy o dielo. Prebiehala v dvoch fázach. Prvá sa začala 1. septembra 2018 s nákladmi 179 904,11 €, ale 9. novembra 2018 vznikol dodatok k zmluve za 54 973 € s DPH. V tejto fáze sa rozšírila kapacita útulku o dva koterce, unimobunku pre malé zvieratá a technické vybavenie. Podľa riaditeľa TSmP Milana Tótha bola táto suma v poriadku a stavbu odovzdali na základe dohodnutej zmluvy o dielo a v dohodnutom termíne. Bola tam kompletná infraštruktúra, to znamená elektrina, kanalizácia, voda, plus zariadenia, ktoré mali slúžiť prevádzke. Boli tam koterce pre psov, vyšetrovňa pre zvieratá, sklad krmiva, šatne a sociálne zariadenia pre personál. Bola tam tiež samostatná časť pre mačky, časť komunikácie, osvetlenie, studňa a hlavne špeciálne oplotenie, lebo útulok bol v extraviláne. Muselo byť odolné voči podhrabaniu, či už zvnútra alebo zvonku. Riaditeľ TSmP Milan Tóth zdôraznil, že koterce boli pevné stavby s prekrytím a výbavou. Na otázku, prečo nie je v areáli aj karanténa, riaditeľ odpovedal, že ako zhotoviteľ vychádzali z projektu, ktorý im zadalo mesto a v projekte karanténa nebola. Mestskí policajti tak budú musieť voziť odchytených psov aj naďalej na Bajkalskú ulicu a mesto za to musí platiť. To, že v areáli chýbala karanténa, nebolo v poriadku ani podľa primátorky Andrey Turčanovej. Pre útulok však mesto nemalo zatiaľ prevádzkovateľa, hoci areál chceli otvoriť už na jar. Primátorka Andrea Turčanová pripustila, že sa uvažovalo aj o tom, že prevádzku zveria technickým službám. Napokon sa však rozhodla, že vypíšu výberové konanie a dajú šancu aktivistom, ktorí prejavia záujem ujať sa prevádzky. Mesto Prešov spustilo projekt s názvom Kroniky mesta Prešov - história Prešova v 'denníkoch' mesta. Išlo o zdigitalizovanie mestských kroník z rokov 1944 až 1975. Vo februári bolo spracovaných prvých dvadsať zväzkov kroník z rokov 1944 až 1975. Ako uvádzala krátka anotácia na internetovej stránke, zápisky z rokov 1944 - 1959 boli spracované retrospektívne na základe novinových článkov, ale aj svedectiev vtedajších obyvateľov mesta Prešov. Neskôr, od roku 1959, sa zápisy do kroník viedli už chronologicky. Námet projektu vyšiel z iniciatívy pracovníkov oddelenia kultúry a cestovného ruchu, ktorí v spolupráci s nitrianskou spoločnosťou NUPSESO, a.s. pripravili digitálnu verziu mestských kroník. Na technickom zabezpečení prevádzky internetovej stránky, ktorá mala slúžiť aj verejnosti, sa podieľali pracovníci úseku informatiky oddelenia podporných činností Mestského úradu v Prešove. Finančné prostriedky, ktoré boli na úpravu kroník do digitálnej podoby použité, predstavovali sumu 2 000 € a mesto ich čerpalo z vlastných zdrojov. Rovnaká suma sa predpokladala aj v druhej fáze skenovania historických zápiskov. Občania si mohli pozrieť digitalizované kroniky vo vysokom rozlíšení. Boli z obdobia, keď sa písali rukou či písacím strojom. Digitalizovaných bolo zatiaľ 5 444 strán, pričom najobsiahlejšia kronika mala 944 strán a vytvorený