Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 165 veľa gólov a tak ako devätnásťročného si ho všimli funkcionári Tatrana Prešov Mäsiarik a Dančo, ktorí ho zlanárili do zeleno-bielych farieb. Tak sa mu začal plniť sen o ligovom futbale, prvoligovú premiéru v drese Tatrana absolvoval v roku 1958. Za výborné výkony dostával Tatran možnosť reprezentovať československý futbal v zahraničí. Štefan Páll odohral v najvyššej československej súťaži 130 zápasov a dal v nich 8 gólov. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner, ale nedal sa na dráhu profesionálneho trénera. Jeho prvoradým krédom bola rodina, dcéra, syn a práca. Trénoval v Poprade, Prešove – béčko Tatrana a Duklu, v Sabinove, Chmeľove, Širokom, Kojaticiach, Janove, Radaticiach. Za to všetko mohol ďakovať manželke Irene, ktorá ho v týchto činnostiach podporovala. Páll bol aj predsedom trénerskej rady ObFZ Prešov a s veľkým zanietením pôsobil v združení Internacionáli Tatran Prešov. 28. mája zomrel čerstvý šesťdesiatnik Dušan Brhlík. Dlhé roky pôsobil ako pedagóg, bol riaditeľom školy na Važeckej ulici, ktorú sa postupne úspešne snažil pozdvihnúť. Ešte v roku 2004 na nej rozbehol projekt Otvorená škola, zapojil sa do spolupráce s Gymnáziom Konštantínova 2 i ďalších projektov. Umelecká verejnosť ho ale poznala aj ako výtvarníka. V jeho tvorbe nechýbala kresba, akryl, inštalácie či grafika, vrátane počítačovej grafiky. Jeho obrazy v sebe vždy ukrývali filozofickú výpoveď. Dušan Brhlík začínal s výtvarníčením na vysokej škole, na Akademických Prešovoch. Neskôr absolvoval niekoľko výstav, napríklad v prešovskom Sejfe, spolu s Petrom Kocákom v Nitre či v súkromnej galérii v pražských Dejviciach. Výtvarnej výchove sa venoval aj v rámci svojej pedagogickej činnosti. Bývalý futbalista Tatrana Prešov Anton Varga oslávil 10. júna vzácne životné jubileum - osemdesiate piate narodeniny. Futbal začal hrať v Slávii Prešov. Prvoligovú premiéru v mužstve Tatrana Prešov absolvoval v roku 1953. V najvyššej súťaži hral v tíme Tatrana do roku 1963. V prvých rokoch nastupoval v útoku, potom bol oporou zadných radov. Počas vojenčiny v roku 1955 obliekal dres Tankistu Praha. V prvej československej futbalovej lige odohral 138 zápasov, hral aj v Rappanovom pohári. Hráčsku činnosť ukončil v roku 1966 na následky zranenia v druholigových Michalovciach. Venoval sa aj trénerskej práci, viac rokov s veľkým zanietením pracoval v združení futbalových old boys Internacionali Tatran Prešov a podieľal sa na organizovaní medzinárodného halového futbalového turnaja internacionálov o Pohár primátora mesta Prešov. 21. júna opustil tento svet vo veku 77 rokov Ján Dobák, ktorý svoj život zasvätil pedagogickej práci a atletike. Bol výborným prešovským atlétom, vynikal v šprintérskych disciplínach. Dlhoročný funkcionár v atletickom klube TJ Slávia Prešovská univerzita a rozhodca patril aj medzi zanietených organizátorov viacerých atletických podujatí. Desaťkrát absolvoval Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, bol desaťnásobným majstrom Slovenska a účastníkom majstrovstiev Európy veteránov v behu na 800 a 1 500 m. Významná bola aj jeho publikačná činnosť, venoval sa tiež športovej histórii a zviditeľňovaniu osobností prešovského športu. Napísal publikáciu Olympijský klub Prešov 1993 - 2003. V rámci udeľovania výročných ocenení Slovenského olympijského výboru za rok 2011 mu bolo udelené Čestné uznanie SOV. Slavomír Brezina sa nielen narodil v Prešove, ale v srdci ostal Prešovčanom, hoci už 5 rokov žil v Bratislave. 26. júna oslávil 75 rokov. Do Prešova sa rád a často vracal, aby si pripomenul, detstvo, mladosť aj zákutia mesta, ktoré nosil v spomienkach. Spolu s rodinou býval v Lesíku delostrelcov a už vtedy sa formovala jeho cesta umelca. Mal totiž možnosť pozorovať otca, známeho divadelného scénografa Martina Brezinu, pri práci. Vydal sa však svojou cestou a niektoré monumenty, ktoré v Prešove urobil, nám už síce možno zovšedneli, ale sú jeho dielom aj súčasťou Prešova. Pri príležitosti jeho životného jubilea bola pripravená monografia, ktorá na 300 stranách mapovala jeho celoživotné dielo. Umelec rád cestoval a práve cestovaniu vďačil za to, že zachytil dobový pohyb v slovenskom a európskom umení. Mal možnosť sledovať ich priamo v miestach ich zrodu, teda v Paríži, Ríme, Madride, ale aj iných mestách. Jeho olejomaľby, akrylové kompozície, materiálové koláže aj obyčajné maľby či kresby ceruzkou boli plné tajomných vízií a vôní, z ktorých sa vynára duchovná krása, ale aj zmyselnosť ženského tela, ktorá neoddeliteľne patrila k jeho tvorbe. Do 70-tych rokov preferoval olejomaľbu, neskôr sa priklonil skôr k akvarelu. S olejomaľbou sa totiž pracuje dlho. A ako sám