Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 12 1.3. CHRONOLOGICKÝ PREHĽAD ČINNOSTÍ SAMOSPRÁVY Na Mestskom úrade v Prešove od 1. januára nastali personálne zmeny. Z pozície prednostky úradu odišla Marta Dolhá, ktorá na radnici pracovala od roku 2004. Na tomto poste pôsobila takmer tri roky a od januára sa presunula späť na odbor správy majetku mesta. Tam ako vedúca oddelenia nahradila Miroslava Makaru, ktorý bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, keďže ho občania v novembrových voľbách zvolili za starostu obce Ľubotice. Na voľnú pozíciu prednostky nastúpila docentka z Fakulty manažmentu na Prešovskej univerzite v Prešove Alexandra Chapčáková. Na konci novembra 2018 ukončila pracovný pomer s mestom na základe vlastnej žiadosti aj Martina Poláková, ktorá nastúpila na post hovorkyne Prešova a neskôr bola poverená aj riadením kancelárie primátorky po odchode Jána Vysockého. Od nového roka nastúpila na post hovorkyne Eva Peknušiaková z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V roku 2014 ukončila doktorandské štúdium a ďalej pôsobila na univerzite (Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií). Mesto Prešov vo februári vytvorilo a aktualizovalo digitálne dáta základnej evidencie plôch vegetácie na svojom území. Ako mesto informovalo na svojej webovej stránke, nový pasport verejnej zelene mal pomôcť zlepšiť a zefektívniť spravovanie týchto plôch, mal slúžiť nielen na údržbu, ale aj modernizáciu, keďže jeho cieľom bolo okrem sledovania, správy a optimalizácie, aj čo najefektívnejšie využitie majetku samosprávy. Zároveň umožňoval aj samotným občanom prístup k informáciám, kto sa stará o verejnú zeleň v ich okolí a prípadne tak participovať na monitorovaní jej údržby. Evidencia zelene bola neskôr podkladom pre rozhodnutia spojené s hospodárením. Pasport zároveň slúžil na optimalizáciu nákladov na prevádzku, údržbu a rozvoj majetku samosprávy. Obsahoval dve časti, a to grafickú - mapovú a pasportnú - popisnú, respektíve tabuľkovú časť. Verejnou zeleňou boli plochy verejne prístupné bez obmedzenia, ako napríklad parky, parčíky a zeleň sídlisk. Za verejnú zeleň sa však pre účely pasportu verejnej zelene mesta Prešov nepovažovali pozemky lesného pôdneho fondu, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vodné plochy a toky vrátane ich brehov, pozemky železníc a podobne. V pasporte verejnej zelene bolo možné napríklad identifikovať plochy rôznym vyšrafovaním podľa vlastníctva mesta, vypustiť časti, ktoré boli zabraté investičnou výstavbou, alebo vyznačiť plošné prvky zelene ako trávnik, okrasné záhony a krovité porasty a odrátať ich z výmer plôch na kosenie. Poslanci mesta Prešov mali 13. februára na zastupiteľstve schváliť novú konateľku obchodnej spoločnosti Prešov Real, návrh však bol z rokovania stiahnutý. Novou konateľkou sa mala stať bývalá zastupujúca primátorka mesta Levoča Lýdia Budziňáková, ktorá tento post dočasne zastávala po odchode Milana Majerského (KDH) na post predsedu PSK v roku 2017. Prihlášky poslali štyria kandidáti. Budziňáková bola jediná kandidátka, ktorá prešla písomnými testami a potom aj na ústnom pohovore, komisia sa zhodla na tom, že je úspešná kandidátka. Lýdia Budziňáková k tejto situácii uviedla, že kandidatúru stiahla po tom, čo sa oboznámila s bližšími podmienkami. Po bližších debatách o tejto firme a možno o nejakých podmienkach fungovania v nej prehodnotila svoj záujem pracovať v tejto firme. Nové výberové konanie sa muselo podľa primátorky urobiť čo najskôr, keďže Dolhá mohla zastávať túto funkciu maximálne šesť mesiacov. Ako zdôraznila primátorka, firma bola v problémoch a mesto ju potrebovalo zastabilizovať. Nového konateľa, ktorý vzíde z výberového konania, chceli schvaľovať už na aprílovom zastupiteľstve. Mestskí poslanci 13. februára na svojom zastupiteľstve schválili rozšírenie zoznamu pamätihodností. Do zoznamu pamätihodností mesta Prešov pribudli strom brest horský v parku na Čiernom moste, bronzová busta uhorskej kráľovnej Alžbety, katalóg knižnice cirkevného hodnostára, biskupa Gregora Tarkoviča, menovací dekrét prvého gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča od pápeža Pia VII. a zakladacia listina Eparchiálnej knižnice v Prešove, vydaná cisárom Františkom I. Bresty boli v 19. storočí v Prešove súčasťou verejnej zelene. Na Hlavnej ulici v Prešove z nich bola zložená prvá aleja. V 50. rokoch 20. storočia však skoro všetky bresty v Prešove zdecimovala grafióza - choroba spôsobená parazitickou hubou Ceratosmella ulmi. Ako jediný relikt, ktorý zo začiatku 19. storočia prežil, bol brest horský (Ulmus glabra), ktorý rástol v parku na Čiernom moste. Tento strom