Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 162 VII. JUBILEÁ, ÚMRTIA 13. januára zomrel v 90. roku života a v 27. roku kňazstva gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie Vincent Ďordík, titulárny kanonik. Zádušná svätá liturgia spojená s pohrebnými obradmi v slovenskom jazyku bola 16. januára v rímskokatolíckom chráme v Raslaviciach. Vincent Ďordík sa narodil 18. augusta 1928 v obci Demjata v okrese Prešov. Základnú školu navštevoval v rodnej obci. V roku 1941 pokračoval v štúdiu na Slovenskom štátnom gymnáziu v Prešove. Štúdium prerušila druhá svetová vojna. V marci 1945 výučbu obnovili a otec Vincent štúdium ukončil v roku 1949 maturitnou skúškou. Štúdium teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach, ktoré začal v seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach, prerušila v roku 1950 vtedajšia vládna moc. Otec Vincent Ďordík patril ku skupine študentov, ktorá nesúhlasila s reformou teologického štúdia a bojkotoval spolu s inými reformované štúdium, ktoré malo byť od jesene 1950 iba v Bratislave. Tí študenti, ktorí tieto zmeny odmietli, boli povolaní do pracovných útvarov Československej ľudovej armády - do tzv. PTP táborov. Takmer tri a pol roka strávil v pracovných táboroch v Plzni a v Bochoři na Morave. Po návrate z útvarov PTP si len s námahou hľadal zamestnanie. Podarilo sa mu dostať miesto na Gymnáziu v Humennom. Vtedajšie vedenie "objavilo" jeho kádrový profil a otec Ďordík putoval do väzenia. Dôvodom uväznenia bolo vykonštruované obvinenie. V roku 1959 sa oženil s Annou Mihalčinovou. Vo veľmi zložitých podmienkach vychovávali svoje štyri deti - troch synov a jednu dcéru. V roku 1968 skrsla nádej na doplnenie štúdia prostredníctvom kňazov oddaných Gréckokatolíckej cirkvi. Začal sa pripravovať, ale v roku 1970 sa spoločnosť znovu "normalizovala". Dlhých 30 rokov verne čakal, či mu ešte Boh dožičí doštudovať. V tých časoch pracoval na mnohých vznikajúcich jednotných roľníckych družstvách: Demjata, Raslavice, Abrahanovce a vždy v učtárni. Venoval sa rodine, práci a vo voľnom čase pomáhal v kostoloch raslavickej farnosti. Mal rád hru na orgáne, chrámovú hudbu. Hral na orgáne pri všetkých príležitostiach. V roku 1989 sa otcovi Vincentovi za pomoci Gréckokatolíckej cirkvi a Božej pomoci podarilo dosiahnuť to, po čom od mladosti túžil. 26. septembra 1992 prijal z rúk otca biskupa Jána Hirku v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove sviatosť kňazstva. V rokoch 1994 - 2002 bol účtovníkom Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove, pričom v roku 1994 bol na 8 mesiacov menovaný za správcu farnosti Fulianka. V roku 1998 bol ocenený titulom titulárneho arcidekana a v roku 2001 titulom kanonik. V rokoch 2002 - 2004 bol na odpočinku a v rokoch 2004 - 2008 bol výpomocným duchovným farnosti Prešov-Sídlisko III. Otec Vincent taktiež rád spovedal v katedrálnom chráme v Prešove. V roku 2008 odišiel na odpočinok do Raslavíc, kde žil spolu s manželkou. Keď slabol, jeho manželka sa o neho spolu s deťmi obetavo starala. V lete minulého roku odprevadili dcéru Antóniu, ktorá zomrela na následky dlhej a ťažkej choroby. Vincent Ďordík zomrel počas spánku zaopatrený sviatosťami v Domove sv. Dominika v Petrovanoch. 16. januára oslávila 100 rokov ďalšia Prešovčanka Irena Hajduková. Ku jej krásnemu jubileu jej zablahoželala aj primátorka Andrea Turčanová. Zhovorčivá oslávenkyňa ju privítala s úsmevom, ktorý jej tvár zdobil neustále. "U nás v rodine sa každý usmieva, lebo s úsmevom je všetko ľahšie," zdôraznila počas stretnutia. Po prípitku a gratulovaní prítomným dokonca zaspievala. Prezradila, že občas skladá aj básne. Irena Hajduková bola hrdá Solivarčanka, na Sadovej ulici prežila väčšinu života. Bola najstaršia zo šiestich súrodencov. "Mala som krásnu mladosť," vyslovila pri nádherných spomienkach na minulé doby. Pamäť mala stále neskutočne dobrú a tak pre ňu nebolo problémom porozprávať napríklad o tom, ako bola v mladosti aktívna v speváckom zbore aj divadle. Rada však spomínala na každé obdobie svojho života. Bavilo ju počúvať rádio - obľúbených mala mnoho relácii, aby mala rozhľad. Ako veriaca si však rada popočúvala aj náboženské relácie. Aj keď mala problémy s chôdzou, stále bola samostatná a ešte stále chodila aj do kostola. Vyučila sa za krajčírku. Práca krajčírky ju naplňovala do takej miery, až sa z krajčírstva stalo jej hobby. Šila pre celú rodinu a stovky ďalších ľudí - najmä svadobné šaty. Ako krajčírka pracovala do 85 rokov. Aj v jej úctyhodnom veku ju stále bavili ručné práce. Zo starých odevov vyrába koberčeky, ktorými už potešila nielen celú rodinu, ale aj susedov. Bez práce jednoducho neobsedela. Podľa nej to bol dôvod, prečo sa dožila tak krásneho veku. Práca a zdravá strava. Jedla všetko, len v menšom množstve.