Kronika mesta Prešov rok 2019
Kronika mesta Prešov 2019 142 ešte niekoľko moderátorov, ktorí sledovali diskusie. Hneď v piatok podvečer, teda ešte v deň výbuchu, si dali noví administrátori poradu cez Skype a rozdelili si úlohy. V tej chvíli bola najnástojčivejšia otázka, ako získať prehľad v tom, čo všetko chcú dobrodinci podarovať. Tisíce ľudí v komentároch ponúkali konkrétnu pomoc spolu so svojim telefónnym číslom, od podarovania auta až po vianočné pečivo. Moderátori vytvorili excelovú tabuľku, ktorá by mohla byť symbolom dobročinnosti modernej éry. V každom políčku bol kontakt na človeka, ktorý ponúkal pomoc. Bola podelená do kategórií, aby v nej mohli admini ľahko vyhľadávať. Keď sa napríklad Ľudmile ozvala rodina, ktorá pre otca potrebovala starší mobil s tlačidlami, ktorý mu v byte zhorel, pozrela sa do kategórie „Počítače a mobily“. O chvíľu už písala žene, ktorá jej obratom dala vedieť: jasné, len vymažem údaje a môžem vám ho priniesť. Takto už rozdali päť notebookov. Tesne po výbuchu sa k nej dostala prosba od matky, ktorej syn prišiel pri výbuchu o počítač a nemal sa ako učiť na skúšku. Netrvalo dlho a notebook zohnali. Ozvalo sa im dievča, ktoré študovala podobný odbor a chcela posunúť úplne nový počítač. Potom im nové notebooky ponúkla dokonca aj prešovská firma Zelené PC. Mobily a počítače nebolo to najdrahšie, čoho sa ľudia rozhodli vzdať. V tabuľke mali zapísaného človeka, ktorý bol ochotný podarovať auto. Nebolo úplne nové, ale rodina ho nevyužíva a rozhodla sa ho podarovať. No a Prešovčan, ktorý žil vo Švajčiarsku, sa rozhodol darovať byt. Na Slovensko sa už nechcel vrátiť a nemal problém sadnúť do auta a prísť sem podpísať darovaciu zmluvu. Ľudmila ho prepojila s rodinou, ktorá okrem bytu prišla aj o matku, ktorá bola stále nezvestná a jej telo sa v ruinách paneláku nepodarilo objaviť. Ľudia z panelákov 7 a 9, ktorí sa po výbuchu nemohli vrátiť do svojich bytov, si už postupne našli náhradné bývanie a až teraz zisťovali, čo všetko im chýba. Po pomoc chodili najmä do miestneho občianskeho združenia Podaj ďalej a ak pracovníkom niečo chýbalo, napísali Ľudmile, či to náhodou niekto neponúka v „zázračnej tabuľke“. Takto sa jej len nedávno ozvali so súrnou prosbou - potrebujeme sušiaky a žehliace dosky. To v tabuľke nemali, napísali teda nový príspevok do skupiny. Hoci od výbuchu prešli už dva týždne, príspevok musela Ľudmila už po chvíli vypnúť, tak rýchlo sa ponuky hrnuli. Nakoniec desať nových stojanov ponúkla firma. Na účet pre pomoc obetiam v Prešove posielali pomoc nielen veľké mestá ako Košice (50 tisíc €) alebo Bratislava (20 tisíc €), ale aj obce. Administrátorka Ľudmila spomínala rodnú obec Hanušovce nad Topľou vzdialenú od Prešova len polhodinu. Mala asi len 3-tisíc obyvateľov no na vianočných trhoch miestni vyzbierali asi 2500 €. Aj administrátori prešovskej facebookovej skupiny sa presvedčili, že transparentnosť je pre darcov dôležitá. Keď mesto zriadilo účet, na ktorý mohli ľudia posielať peniaze, dostali veľa sťažností, že účet nie je transparentný. Ľudia mali strach, že si z nich mesto niečo vezme. Administrátori tlačili na mesto, že ak do pár dní účet mesta neotvoria, tak oni už dav na Facebooku už neudržia. Ľudia šomrali a nadávali v tejto skupine doteraz. Prekážalo im, že účet stále nebol transparentný a nevideli, ako presne ich platby pribúdajú. Mesto zriadilo otvorený účet v banke, kde sa suma aktualizovala raz za 24 hodín. Admini zistili, že ľudia radi pomáhajú, ale potrebujú nad tým mať aj kontrolu. Už nedôverovali inštitúciám.
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3