Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 111 záhradkárskeho zväzu poradili s pestovaním ovocných a okrasných stromčekov, zeleniny. Pred Veľkou nocou potešili aj ukážky aranžovania veľkonočnej výzdoby a kvetov. Nechýbal ani doplnkový tovar či bohaté občerstvenie. Nezabúdalo sa však ani na tých najmenších, novinkou najmä pre deti bola výstava nádherných modelov kamiónov aj s ukážkami jazdenia. Pred halou si mohli návštevníci skúsiť ozajstnú jazdu v minitankoch, ktoré sa predstavili v Prešove prvýkrát. 5.apríla pripravili študenti a pedagógovia súkromnej strednej školy Mladosť už tradičný dvadsaťmetrový Šarišský závin s makom a kakaom. Návštevníci Krajského múzea v Prešove mohli obdivovať tajomné umenie suiseki. Táto umelecká forma prezentuje kamene nájdené v prírode, ktoré svojím tvarom pripomínajú niečo výnimočné. Výstavu pod názvom Suiseki - Kamene učencov sprístupnili 4. apríla v Rákociho paláci. Umenie suiseki malo pôvod v Číne a časom sa rozšírilo cez ostatné ázijské krajiny, najmä Japonsko, do celého sveta. Táto umelecká forma prezentácie kameňa mala podľa historika umenia Jozefa Ridillu dlhú históriu a bohatú kultúrnu tradíciu. Suiseki sa prezentovala na špeciálnych drevených podložkách, ktoré sa robili na mieru pre každý jednotlivý kus. V starej Číne boli imaginatívne podnetné kamene inštalované v záhradách šľachty a vzdelancov, čo malo okrem estetického aj iný význam, boli určené najmä na meditáciu. Výstavu pripravili členovia Slovenskej asociácie suiseki v spolupráci s Krajským múzeom v Prešove, trvala do 26. mája. Obyvatelia Prešova sa pri príležitosti 720. výročia udelenia mestských výsad sa mohli oboznámiť s významnými dokumentmi, ktoré dokladovali bohatú históriu mesta. Archívne dokumenty zo Štátneho archívu v Prešove si mohli záujemcovia prezrieť 25. apríla na výstave v zasadačke Mestského úradu v Prešove. Vystavené tu boli vzácne pergamenové listiny potvrdené štátnymi pečaťami aj podpismi panovníkov. Na výstave dominovala listina o udelení mestských výsad Prešovu v roku 1299, ktorej originál sa však nezachoval. Najstarší odpis bol z roku 1314 a pochádzal od kráľa Karola Róberta. „Mesto si oddávna chránilo svoje privilégiá, lebo boli kľúčom k bohatstvu. Dávalo si ich viackrát prepísať a potvrdiť, vďaka čomu sa nám zachovali dodnes. Aj úlohou archívu je chrániť archívne dokumenty, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska,“ vysvetlila archivárka Štátneho archívu v Prešove Alena Mišíková. Na výstave bola sprístupnená verná napodobenina originálu – faksimile, vyhotovená za týmto účelom v druhej polovici 20. storočia. Medzi základné mestské výsady mesta patrilo právo voliť si richtára a mestskú radu. Najstaršia zachovaná listina vydaná richtárom a prísažnými mesta Prešova pochádza z roku 1390. Dokladom o tom, že Prešov má slovenský názov, bol list z roku 1539 adresovaný z poľskej Dukly Rade mesta Prešova, v ktorom bol v adrese listu uvedený názov „Pressoviensis“, koreniaci v slovanskom mene Preš. Z roku 1428 sa zachoval najstarší zoznam daňových poplatníkov, ktorí bývali v deviatich mestských štvrtiach, medzi ktorými sa spomína aj najstaršia štvrť Sclauorum, dnešná Slovenská ulica. Výstava ponúkala návštevníkovi predstavu aj o hospodárskom vývine mesta. Medzi najvzácnejšie privilégiá patrila listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1374, ktorou udelil mešťanom Prešova právo obchodovať s plátnom podobne, ako to mohli mešťania Budína. Zo zisku si mohli vystavať okolo mesta hradby. Práce na opevnení intenzívne prebiehali v 30-tych rokoch 15. storočia, keď Prešov dostal výnimku pracovať na opevnení aj počas nedelí a sviatkov. V tom čase boli vykúpené súkromné mlyny a mlynský náhon posunutý západným smerom. Do opevneného mesta sa dostala nielen štvrť Hungarorum so špitálom, ale aj nová ulica v polohe bývalého náhonu (Jarková ulica). Mesto bolo uzatvorené hradbami zrejme okolo polovice 15. storočia, pramene však hovoria o prestavbách a dostavbách na opevnení aj v závere 15. storočia. Ďalej to bola listina kráľa Leopolda I. z roku 1690, ktorou potvrdil listinu kráľa Ferdinanda I. z roku 1538 o udelení práva skladu mestu Prešov. Poslednou vystavenou bola listina kráľa Ferdinanda III. z roku 1649, ktorou potvrdil listinu kráľa Maximiliána II. z roku 1571 o oslobodení mesta Prešov od platenia tridsiatku. Mimoriadne cenný bol podpis kráľovnej Márie Terézie na liste k voľbám do mestského zastupiteľstva v roku 1740, písaný v slovenčine. Medzi klenoty archívu patria aj cirkevné matriky, ktoré sú vynikajúcou pomôckou pri genealogickom výskume. Najstaršia cirkevná matrika mesta Prešov pochádzala z rokov 1610 – 1631 a obsahovala údaje o pokrstených a zomrelých v evanjelickej farnosti v Prešove. Okrem matrík boli všetky predchádzajúce dokumenty uložené vo fonde Magistrát mesta Prešova, ktorý patril medzi najvýznamnejšie v archíve. Zo zvyšných 940 archívnych fondov bol na ukážku vybraný dokument Protokol o maturitných skúškach Strednej