Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 104 Autormi fotografií boli Dionýz Dugas, Dušan Guzi, Peter Kalenský a Viktor Zamborský. Vernisáž fotografií sa uskutočnila 7. novembra v priestoroch Rákociho paláca. Pôvodné fotografie boli inštalované na symbolických tridsiatich paneloch. Jedným z vystavujúcich fotografov bol aj spolupracovník agentúry SITA Viktor Zamborský, ktorý zachytil prvé protesty na prešovskom námestí. Keď ho pred prvým protestom stretli niektorí funkcionári mesta a strany, varovali ho, aby tam nešiel, že ho zbijú a rozbijú mu fotoaparát. Povedal im, že on nikomu neuškodil, len ide zaznamenať históriu na celuloidový pás. Zamborský na výstavu vo veľkom formáte pripravil časť archívnych fotografií. Archív sa časom scvrkol, ale niektoré zábery sa zachovali. Zamborský fotil nielen protestné zhromaždenia, ktoré sa konali pred okresným úradom a na opačnej strane ako stojí v súčasnosti prešovská radnica, ale aj stretnutia Verejnosti proti násiliu. Ako uviedol Dugas, Nežnej revolúcii trvalo celý týždeň, kým dorazila do Prešova. Napriek tomu, že na fakultách to vrelo, navonok preniklo len málo informácií, k čomu výrazne prispelo najmä vedenie vtedajšieho Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska. Galéria Átrium v Prešove pripravila V. Salón umeleckej fotografie, na ktorom predstavilo svoju najnovšiu tvorbu viac ako 40 autorov, zväčša prešovských fotografov. Vernisáž sa uskutočnila 7. novembra . Výstava ponúkla široké spektrum námetov od portrétu, cez krajinu, architektúru, šport či počítačovo upravené fotografie. Salón umeleckej fotografie sa v Galérii Átrium udomácnil od roku 2014 a odvtedy tu mal svoje stále miesto v jesennom termíne, tesne pred Vianočným výtvarným salónom. Ako sa vyjadril kurátor výstavy Ladislav Cuper, každý z autorov dostal priestor „na jeden klinec“, čo znamenalo, že má vystavenú jednu veľkú alebo 2 – 3 menšie fotografie. Výber nebol ničím obmedzený, fotograf mohol poslať akúkoľvek záber zo svojej tvorby. Celkom prehliadka ponúkala viac ako 70 farebných aj čierno-bielych fotografií. Cuper konštatoval, že záujem vystavovať v Átriu rastie, čo im umožňuje zvyšovať nároky na kvalitu. Medzi vystavujúcimi boli aj nové mená, ako František Eštočin, Marián Mihalčin či Eva Burgrová. Základ výstavy ale tvorili fotografie, ktoré pochádzali z dielne známych prešovských autorov, ktorí v Galérii Átrium už vystavovali. Zo Stropkova sa presadili traja autori fotografi Michal Bujdoš, Vladimír Ivanko, Anton Hričan, z Bardejova sa zapojil Marián Marhulík. Priestor dostala aj Prešovčanka Janka Mudráková, ktorá pôsobila v New Yorku. Veľkú skupinu prešovských fotografov zastrešoval fotoklub Prešovských amatérskych fotografov 5,6 Prešov, ktorý vznikol v roku 2014. Na výstave sa prezentovali aj ďalší fotografi z Prešova, ktorí boli registrovaní v iných kluboch alebo tvorili samostatne. Výstava trvala do 3. decembra. 7. novembra sa v Šarišskej galérii uskutočnila vernisáž výstavy Nevšednosť všednosti Orest Dubay 1919-2005. Rodák z Veľkej Poľany pri Snine Orest Dubay patril spolu s Vincentom Hložníkom k najvýznamnejším grafikom povojnového obdobia. Výstava zo zbierok Šarišskej galérie približovala jeho námetovosť zameranú na básnivosť bežného dňa s bodliakmi rašiacimi pod žeriavmi pri výstavbe sídlisk, kŕdľami vtáčat usalašenými na drôtoch elektrického vedenia, či konármi stromov, medzi ktorými sa v diaľke mihotalo prelietavajúce lietadlo. Prácami bol hojne zastúpený v slovenských a českých galériách či múzeách, tiež v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Jeho diela ako súčasť architektúry boli osadené na Bratislavskom hrade, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade, Prešove. Ilustroval knihy slovenských prozaikov a viaceré antológie slovenskej poézie. Svet, v ktorom kraľovala fantázia aj realita, farby a tiež téma, tento svet mohli záujemcovia spoznať na výstave obrazov akademickej maliarky Anny Gajovej, ktorej vernisáž sa uskutočnila 8. novembra . Výstava pod názvom Anna Gajová - jubilejná výstava obrazov bola zameraná na ilustráciu kníh pre deti a mládež, ako aj časopisy, učebnice, šlabikáre a knihy, ktoré si mohol divák aj zakúpiť. Autorka chcela osloviť nielen dospelých, ale aj tých najmenších divákov, ktorí si mohli prísť na svoje pri prezeraní ilustrovaných rozprávkových knižiek. Anna Gajová chcela previesť diváka a milovníka umenia cez takmer všetky oblasti umenia, ktorým sa venovala. Cez fantazijné obrazy v technikách kresby, grafiky a olejomaľby ku realistickým obrazom v podobe pastelových krajín a mestských vedut. Rada sa striedavo venovala aj realite aj fantázii. Témy a nápady si zapisovala do notesa. Z napätia každodenného života sa chodila rada odreagovať do prírody, bola pre ňu batériou, energiou, očistou. Ako Šarišanka milovala Šariš, hrad a miesto pod hradom, jazierka, zákutia rieky Torysy, kde sa rada túlala so svojím psíkom.