Kronika mesta Prešov rok 2019

Kronika mesta Prešov 2019 101 Pančákovej. Interaktivita výstavy spočívala v možnosti dokončiť či vytvoriť jednotlivé príbehy, rozprávky k výtvarným dielam. Jednotlivé obrazy vznikli z kartónových podkladov, na ktoré si jej žiaci vymaľovávali prebytočné farby. Vďaka fantázii, ktorá jej umožňovala vidieť vo farebných škvrnách, to čo iní nevnímajú, mohli návštevníci výstavy vidieť súbor jej malieb s tajuplným rozprávkovým posolstvom. Drevený svet tvoril druhú časť výstavy. Čaro nájdeného ovplyvnilo autorku natoľko, že pri prechádzkach v prírode, na svojej záhrade, videla a predstavovala si v kôre, konárikoch, kúskoch dreva postavičky, nositeľov príbehov. Vytvárala im životný priestor, citlivo ich zasadila do svojich malieb. Výstava trvala do 6. júla. Návštevníci Krajského múzea v Prešove mohli od 25. júna nahliadnuť do jeho depozitára. V rámci projektu Otvorený prezentačný depozitár umelecko-historickej zbierky múzeum vystavovalo viac ako 70 najvýznamnejších sochárskych a maliarskych diel zo svojho bohatého fondu. Milovníci umenia tam našli aj exponáty, ktoré neboli doteraz prístupné verejnosti. Spomedzi drevorezieb patrilo k najvýznamnejším dielam veľké oltárne ranobarokové súsošie sv. Anny Samotretej z dielne Pavla Grossa z tretej štvrtiny 17. storočia. Najstaršou rezbou bola zasa vrcholnogotická plastika anjela alebo apoštola z polovice 14. storočia. Maliarske diela vytypované na realizáciu tohto projektu boli rozdelené do troch okruhov. Prvým boli panovnícke portréty habsburských vládcov od 17. storočia, ďalej portréty šľachty, ktorá sídlila v kaštieli v Nižnej Šebastovej a tretí okruh bol tvorený obrazmi namaľovanými od konca 19. po koniec 20. storočia. 11. júla slávnostnou vernisážou otvorili výstavu Štefana Leonarda Kostelničáka, nášho takmer zabudnutého umelca, ktorý si zamiloval ornamenty. Autora zvaného umeleckým menom Kostelníček, rodáka zo Zamaguria si pripomenuli v Šarišskej galérii v Prešove, v meste, kde umelec maturoval. Podľa Gabriely Čiasnohovej, kurátorky výstavy, Slovensko je ornamentálna veľmoc, lebo máme štyritisíc ornamentov a na svete je známych päťtisíc ornamentov. Krása ornamentu umelcovi učarovala už v detských časoch. Spúšťačom bola poštová známka s rastlinným motívom. Aj keď mal byť rehoľníkom, nakoniec sa vydal na cestu výtvarníka a milovníka ornamentov. Maľoval ich na pohľadnice, spomienkové listy, na drevo, porcelán či keramiku. Jeho najznámejšími dielami boli ornamentálne dekorovanie Pittsburskej dohody a Martinskej deklarácie. Bol mimoriadne nadaným a zručným kresliarom. Je známe, že okrem ornamentov kreslil a maľoval portréty i štylizované postavy v krojoch. Na sklonku života sa venoval aj zátišiam, krajinkám a ikonám. Kostelničák zomrel ako štyridsaťdeväťročný bez uznania. Pre umelcov bol málo umelecký, pre etnografov málo ľudový. Počas totality sa o ňom mlčalo, ani jeho početná rodina dlho nevedela, kým bol. Výstava trvala do 27. septembra. Väčšina z vyše päťdesiatich diel dvoch ukrajinských autorov Sergeja Bibu a Tarasa Usyka, ktorí od 27. augusta vystavovali v Galérii Átrium v Prešove, vznikla na východoslovenských plenéroch. Kurátorom výstavy bol Dušan Baláž z košickej galérie VEBA. S výtvarníkmi sa kurátor poznal vyše tridsať rokov, chodievali spolu po plenéroch a kolektívnych výstavách. Podľa jeho hodnotenia bol Sergej premýšľavý a Taras temperamentný. Mali spoločnú cestu, ale boli rozdielni, čo bolo vytvorených diel zaujímavé. Väčšina obrazov vystavených v Prešove vznikla na troch plenéroch. Obaja autori, Sergej Biba i Taras Usyk, patrili medzi popredných ukrajinských umelcov. Kým prvý menovaný bol v Prešove ako doma, bol aj členom slovenskej Umeleckej besedy, pre Usyka bola výstava v Prešove premiéra. Sergej Biba sa narodil na zakarpatskej Ukrajine. Pôvodne pracoval v armáde v oblasti kultúry a propagácie. V roku 1985 absolvoval súkromné výtvarné štúdium u uznávaného umelca a pedagóga Zoltána Bakonia, kde sa zameral sa na maľbu a grafiku. Od roku 1995 bol členom Zakarpatskej organizácie národného zväzu umelcov Ukrajiny. Bol laureátom oblastnej ceny Jozefa Bokšaya a Vojtecha Erdélyiho. Venoval sa modernej maľbe, používal symboliku. Maľoval olejovými a akrylovými farbami. Ako abstraktný umelec bol uznávaný aj na Západe. Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v Dánsku, Švajčiarsku, Rakúsku, Holandsku, Nemecku, Srbsku, Rumunsku, Maďarsku, Poľsku, Slovensku, Rusku a na Ukrajine. Vystavoval v mnohých európskych krajinách, kde mal samostatné aj kolektívne výstavy. Často ho pozývajú na medzinárodné plenéry. V Prešove sa zúčastnil na Medzinárodnom výtvarnom sympóziu Prešov 2009. Taras Usyk sa narodil v ukrajinskom Užhorode. V roku 1982 ukončil Fakultu architektúry na Kyjevskom inžinierskom stavebnom inštitúte v Kyjeve a pôvodne sa venoval projektovaniu stavieb.