Kronika mesta Prešov rok 2018

Kronika mesta Prešov 2018 75 Hlavným cieľom bolo nadviazanie spolupráce s Volgogradskou štátnou sociálno-pedagogickou univerzitou, zastúpenou rektorom prof. Korotkovom, ktorá bola oficiálne zavŕšená podpisom zmluvy o spolupráci. Volgogradská štátna sociálno-pedagogická univerzita patrila medzi najvýznamnejšie univerzity svojho druhu v Ruskej federácii. Mala v mnohom podobný profil ako prešovská univerzita. Predmetom zmluvy bola vzájomná spolupráca v oblasti odborného a celoživotného vzdelávania, aktualizácie vzdelávacích programov, ale tiež zvyšovania efektívnosti využitia vedeckého potenciálu vysokých škôl, kvalifikácie pedagogických a vedúcich pracovníkov či zvyšovania akademickej mobility študentov a pedagógov. Súčasťou tejto zmluvy bolo i podieľanie sa na realizácii spoločných grantových projektov, organizácii vedeckých podujatí, konferencií, kongresov, sympózií, ako aj kultúrno-umeleckých podujatí. Obe strany sa taktiež dohodli na publikovaní vedeckých prác v zborníkoch a časopisoch, vydaní zborníkov, skrípt a monografií v oblasti humanitných a prírodných vied. Nemenej dôležitou súčasťou spolupráce mala byť aj výmena učiteľov, vedeckých pracovníkov, doktorandov a študentov. Na školskom pozemku Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý slúžil na vedecké účely, zaznamenali vedci z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied síce zaujímavý, avšak potenciálne nebezpečný druh inváznej muchy s názvom Drosophila suzukii. Išlo o významného škodcu, ktorý napáda ešte nedozreté zdravé ovocie. Slovenský názov dvojkrídlovec Drosophila suzukii ešte nemal, ale zástupcovia tejto čeľade boli u nás známi ako "octové mušky" alebo "ovocné mušky". Tento nový druh bol oproti našim bežným druhom výnimočný. V prvom rade to bol nepôvodný druh pochádzajúci z Ázie, ktorý sa nekontrolovateľne šíril po celom svete. Druhové meno evokovalo motorky a automobily japonskej značky, s ktorými mala táto mucha spoločnú okrem mena aj krajinu pôvodu. Išlo o významného škodcu mnohých druhov ovocia. Kým naše pôvodné druhy tejto čeľade sa spravidla živili a reprodukovali na hnijúcom ovocí, tento cudzokrajný druh napádal ešte nedozreté zdravé ovocie. Samička bola za svojho života schopná naklásť až 300 vajíčok a rýchlo sa reprodukovala. Takto spôsobovala obrovské škody na broskyniach, jahodách, malinách, čerešniach, jablkách, viniči, čučoriedkach a inom ovocí po celom svete. Keďže bol tento škodca prítomný už aj na Slovensku, bolo veľmi dôležité venovať mu dostatočnú pozornosť, zachytávať trendy jeho šírenia a spolu s ďalšími informáciami minimalizovať jeho negatívne vplyvy. Novú, ojedinelú odrodu rumančeka kamilkového (Matricaria recutita L.) s názvom Lianka sa podarilo vyšľachtiť vedcom z Prešovskej univerzity v Prešove. Proces šľachtenia, ktorý sa realizoval na pôde nezávislého Centrálneho výskumného ústavu testovania odrôd v poľskom Slupia Wielka, trval tri roky. Jeho výsledkom bolo udelenie právnej ochrany na danú odrodu zo strany Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín sídliaceho vo Francúzsku. Ako uviedol tajomník Fakulty humanitných a prírodných vied PU v Prešove Tomáš Burger, jej jedinečnosť spočívala predovšetkým v dostatočnom obsahu, stabilite a značných množstvách liečebne najúčinnejších zložiek. Práve odlišnosť voči iným odrodám, vyrovnanosť a stálosť rastlinného materiálu boli kritériá, ktoré rozhodli o vydaní rozhodnutia o vydaní osvedčenia a registrovaného opisu odrody s platnosťou od roku 2018 do 2043, čo bol jednoznačný celosvetový úspech. Ako podčiarkol Ivan Šalamon, ktorý sa na vyšľachtení nového druhu rumančeka podieľal najviac, selekcii prešovskej odrody predchádzalo 25-ročné obdobie štúdia vnútrodruhovej variability rumančeka kamilkového s dôrazom na obsahové látky silice a existenciu štyroch základných chemických typov pre tento rastlinný druh. Využili sa tiež skúsenosti z výskumu slovenských diploidných a tetraploidných odrôd, ktoré mali vysoký obsah silice so značným podielom žiadaných komponentov. Výsledkom šľachtiteľskej práce sa stala odroda rumančeka kamilkového Lianka, vyznačujúca sa veľmi vysokým obsahom bisabololu - 52 až 55 % a chamazulénu - 18 až 19 % v silici. Jej obsah v suchých kvetných rumančekových úboroch bol na úrovni 0,75 až 0,85 %. Najväčším prínosom novej odrody Lianka bola podľa Burgera úplne zaslúžená pozornosť pestovateľov a spracovateľov rumančeka kamilkového na celom svete, v Čile, USA, Iráne, Egypte, Nepále, Indii, Albánsku, Juhoafrickej republike, Austrálii a krajinách EÚ. Fakulta humanitných a prírodných vied PU v Prešove sa nachádzala na prvej priečke rebríčka najlepších filozofických fakúlt slovenských vysokých škôl, ktorý zostavovala Akademická rankingová agentúra ARRA na základe hodnotenia údajov o kvalite vzdelávania a výskumu.