Kronika mesta Prešov rok 2017

Kronika mesta Prešov 2017 32 2.3. OSTATNÉ UDALOSTI Po tretí krát sa stal predsedom Ústrednej rady Zväzu Rusínov - Ukrajincov Slovenskej republiky Peter Sokol, ktorý obhájil svoju kandidatúru 21. januára na 7. zjazde ZRUSR v Prešove, kde nemal protikandidáta. Delegáti zjazdu zvolili tiež nové orgány zväzu, zhodnotili predchádzajúce štvorročné obdobie a vytýčili si úlohy na ďalšie štyri roky. Na zasadnutí bola zvolená 25-členná Ústredná rada, v ktorej boli zástupcovia všetkých regiónov a následne Ústredná rada zvolila 11-členné predsedníctvo. Za podpredsedov zväzu boli zvolení: Ľudmila Ražina zo Svidníka, Viktor Bandurčin z Michaloviec a Pavol Bogdan z Prešova. Predseda ZRUSR Sokol zhodnotil, že prioritou do budúceho obdobia je viac sa zamerať na mládež, intenzívnejšie pracovať s ľuďmi v regiónoch, kde žijú Rusíni - Ukrajinci a žiadať od vlády, aby sa dodržiavali zákony prijaté v prospech národnostných menšín. ZRUSR bude žiadať viac peňazí na národnostné školstvo, knižnice a kultúrne aktivity Rusínov a Ukrajincov na Slovensku. Zjazd priniesol určité zmeny v štatúte. Ich ambíciou bude rozvíjať nie iba kultúru. Chcú sa vyjadrovať k mnohým ďalším otázkam a to od sociálno-ekonomických až po národnostné školstvo. Účastníci zjazdu tiež skonštatovali, že v posledných rokoch v ukrajinskom národnostnom školstve ubúda škôl. Ako dôvod sa skôr javia ekonomické dôvody a nie nezáujem rodičov. Tí si totiž vyberajú väčšie a lepšie vybavené školy a národnostné školy takto prichádzajú o žiakov. Sokol konkretizoval, že za posledný rok zanikli štyri školy s vyučovacím jazykom ukrajinským. Zatiaľ sa zachovala aj základná škola a gymnázium T. Ševčenka v Prešove, základná škola v Jarabine (okres Stará Ľubovňa). Na zjazde ZRUSR bolo zastúpených šesť regionálnych organizácií ZRUSR. Poslanci Zastupiteľstva PSK na svojom zasadnutí 21. februára menovali do funkcie riaditeľky Krajského múzea v Prešove Máriu Kotorovú. Funkcie sa mala ujať 1. marca pričom už vyše roka bola poverená riadením múzea. Predchádzajúceho riaditeľa Adriána Lattu uvoľnil z funkcie predseda PSK na základe jeho žiadosti k 31. januáru 2016. Mária Kotorová bola absolventkou odboru archeológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 2006 získala titul PhD. na Archeologickom ústave SAV Nitra a Filozofickej fakulte UK Bratislava, kde predtým získala aj doktorandskú skúšku. Najskôr pracovala ako samostatný odborný pracovník v Liptovskom múzeu v Ružomberku, neskôr ako dokumentátor v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou pracovala od roku 1986, riaditeľkou sa stala v roku 2002. Zrealizovala vyše tri desiatky terénnych archeologických výskumov celoslovenského a medzinárodného významu. Pod jej vedením bolo v Hanušovciach vybudované Interaktívne archeologické múzeum – Archeopark Živá archeológia. Pamiatku mučených a popravených pri Prešovských jatkách si v deň 330. výročia udalosti - v prvú pôstnu nedeľu 5. marca , bohoslužbou pripomínal cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Krvavému súdu bola venovaná aj večerná prednáška. Hlavné služby Božie pripomínajúce pamiatku obetí Carrafovho súdu s odkazom na dnešok sa v Chráme Svätej Trojice v Prešove začali o 9. hodine. Zapálením sviece a položením kvetín pri medenej rakve v krypte kostola si veriaci následne pripomenuli štyroch popravených, ktorých ostatky boli uložené v rakve. Ostatky štyroch obetí Andreja Keczera, Juraja Radvanského, Jána Bertóka a Gabriela Pálaštyho sa našli v roku 1930 pri oprave kostola vo Svinej, odkiaľ boli prevezené do chrámu a uložené do medenej rakvy. Prešovskými jatkami nazvali mimoriadny súd pod vedením cisárskeho generála Antónia Caraffu, ktorý v roku 1687 odsúdil na smrť 24 mešťanov a zemanov z Prešova a okolia. Všetkých obvinili z vykonštruovanej účasti na príprave sprisahania, mučili ich a nakoniec krutým spôsobom popravili. S popravami začali 5.marca 1687, teda presne pred 330 rokmi. Marta Mitrová, rodená Dessewffy, bola 27. apríla ocenená Medailou predsedu PSK, ktorý ju udelil za mimoriadne vzácny akvizičný dar rodinného dedičstva jedného z najvýznamnejších aristokratických rodov Dessewffy do zbierkového fondu kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou. Rodinné dedičstvo obsahovalo viac ako 400 predmetov umeleckej, historickej a etnografickej povahy. Dar bol ojedinelý svojím rozsahom a aj veľkoleposťou, dokumentoval život a pôsobenie jedného z najvýznamnejších aristokratických rodov nielen na území Šariša, ale aj Slovenska. Aristokratický rod Dessewffy vlastnil okrem iného aj kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, Rákociho