Kronika mesta Prešov rok 2017

Kronika mesta Prešov 2017 23 nakoniec prijala zmeny Mikuláša Komanického jednohlasne a to tak, že výška poskytovanej dotácie v kategórii dieťa v centre špeciálneho pedagogického poradenstva v školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Prešov bude 0 €, v cirkevných školách bude dotácia 100 € a v súkromných školách taktiež 100 €. Mesto Prešov pri školách a školských zariadeniach, kde je zriaďovateľom, má oprávnenie vytvoriť rezervu do výšky 5 % bežných výdavkov, ktoré budú v priebehu roka použité na odstránenie nepredvídateľných situácií v oblasti bežných výdavkov. Vo VZN sa ďalej doplnila veta, že každý prijímateľ dotácie je povinný do troch pracovných dní nahlásiť zmenu počtu žiakov poskytovateľovi dotácie oproti počtu žiakov vykazovanému k 15. septembru. K doterajším 39 pamätihodnostiam pribudla pamätná udalosť začiatky televízneho vysielania v Prešove v rokoch 1957- 1961, ale aj listina týkajúca sa založenia Evanjelického kolégia v Prešove z roku 1665, konvolút tlačí zo 16. storočia s prácami Martina Luthera, rukopis lexikografického diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia, soľnobanská čipka, pionierska fontána na Námestí legionárov v Prešove a prešovský štátny žrebčinec. Ich zaradenie do zoznamu schválili na rokovaní zastupiteľstva 15. novembra prešovskí mestskí poslanci. Komisia vyberala nové pamätihodnosti z 18 návrhov. Pôvodne z nich vybrala šesť, priamo na zastupiteľstve ale bol návrh doplnený o zápis bývalého štátneho žrebčinca. Vysielač na prešovskej vodárni bol uvedený do prevádzky 3. decembra 1957. Prešovčania tak medzi prvými na Slovensku mali televízny obraz. Prevádzka tohto vysielača bola ukončená 23. februára 1961. Navrhovateľom zápisu do evidencie pamätihodností bol Prešovčan Erik Čipkay. Štátna vedecká knižnica v Prešove navrhla zapísať do evidencie hneď tri pamätihodnosti mesta a to listinu týkajúcu sa založenia Evanjelického kolégia v Prešove, konvolút tlačí zo 16. storočia s prácami Martina Luthera a lexikografické diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia. Listina o založení Evanjelického kolégia z 18. novembra 1665, uložená v Štátnom archíve v Prešove, bola spísaná v Košiciach. Malo ísť o založenie novej školy evanjelického kolégia, ktorá nebola organickým pokračovateľom prešovskej mestskej školy, stavala však na jej tradícii. Konvolút, teda súbor tlačí zviazaný do jedného zväzku, obsahoval 39 tlačí zo 16. storočia. Z nich sa konkrétne s Martinom Lutherom ako autorom spájalo 23 titulov z rokov 1519 až 1535. Vlastník lexikografického diela Jána Samuela Kleina z 18. storočia bol ECAV, miesto uloženia bol Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Soľnobanská čipka mala svoj pôvod v Soľnej Bani, kedysi samostatnej obci, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli. Ženy sa pritom snažili privyrobiť si paličkovaním. Soľnobanská čipka získala v roku 2009 od Úradu priemyselného vlastníctva osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku a tiež osvedčenie o zápise ochrannej známky. Navrhovateľom zaradenia Soľnobanskej čipky medzi pamätihodnosti Prešova bol Marián Sabol. Krajský pamiatkový úrad v Prešove zase navrhol medzi pamätihodnosti zaradiť pioniersku fontánu na Námestí legionárov. Vznikla pri príležitosti 10. výročia vzniku pionierskej organizácie združujúcej deti od 6 do 15 rokov. Fontána bola umiestnená pred budovou Justičného paláca a slávnostne otvorená a spustená do prevádzky 1. septembra 1959. Prešovský štátny žrebčinec z roku 1859 stál vedľa Spojenej školy internátnej Pavla Sabadoša na Sabinovskej ulici. Bol jedným z troch štátnych žrebčincov a svojho času patril medzi najväčších zamestnávateľov v meste. Od roku 2009 bolo doteraz v evidencii pamätihodností mesta Prešov zapísaných 39 pamätihodností z nich bolo 19 hmotných nehnuteľných, 10 hmotných hnuteľných a 10 nehmotných pamätihodností. Ich počet sa odsúhlasením ďalších siedmich pamätihodností rozšíril na 46. Mesto Prešov sa chystalo mať vlastný dobrovoľný hasičský zbor, teda zásahovú jednotku zloženú z hasičov dobrovoľníkov. Návrh schválili 15. novembra mestskí poslanci, aj keď hlavnému kontrolórovi chýbalo vyčíslenie koľko to bude radnicu stáť. V Prešove dobrovoľný hasičský zbor nadväzoval na dlhoročnú tradíciu, keďže bol najstarším hasičským zborom na Slovensku. Tento rok oslávil 170 rokov. Nepatril pod mesto, no po novom mala byť časť jeho členov v zásahovej jednotke, ktorú vytvorí radnica. Malo to zjednodušiť komunikáciu a spĺňať podmienky na to, aby sa uchádzali o technické vybavenie. Žiadali napríklad o hasičské auto aj protipovodňový vozík. Taktiež žiadali finančné prostriedky na spracovanie projektovej dokumentácie hasičskej zbrojnice a následne na rekonštrukciu hasičskej zbrojnice. Predseda dobrovoľného hasičského zboru zdôraznil, že počet udalostí, pri ktorých sú potrební, stúpa. V roku 2017 dobrovoľní hasiči pomáhali pri vyťahovaní vody z pivníc po májovej supercele, v lete po veterných smrštiach, ale aj pri čistení kúpaliska Delňa.