Kronika mesta Prešov rok 2017

Kronika mesta Prešov 2017 131 Šebešská sedemnástka vo Vyšnej Šebastovej. V rámci Prešovského okresu mu v historickej tabuľke maratónu patrí tretie miesto za čas 2:33:36 hod., dosiahol ho v Prahe v roku 1979. Petra Fedorčáka do bežeckej partie stiahli Jozef Lukáč a Stano Hižnay. Prvý maratón absolvoval v roku 1971, odvtedy zabehol desiatky maratónov. Vynikal húževnatosťou, zodpovedným prístupom k tréningom, bol bežeckým srdciarom. V každej bežeckej partii rozdával dobrú náladu a optimizmus. Tiež rád spomínal na súťaže družstiev v atletike. Primátorka Prešova Andrea Turčanová pri príležitosti sedemdesiatin odovzdala v máji Petrovi Fedorčákovi ďakovný list za vynikajúcu reprezentáciu Prešova v atletike a výrazný podiel na jej rozvoji. Vynikajúci hádzanár, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, športový funkcionár a hádzanársky tréner profesor Rudolf Horváth oslávil 28. júna sedemdesiate narodeniny. Pričinil sa o jeden z najväčších úspechov československého športu. V roku 1967 sa devätnásťročný prešovský rodák tešil v mužstve Československa z titulu majstra sveta. Hral na dvoch svetových šampionátoch v hádzanej mužov, na juniorských a akademických majstrovstvách sveta. S Duklou Praha hral dvakrát vo finále Pohára európskych majstrov (v súčasnosti Liga majstrov) a bol s ňou aj majstrom Československa. S Tatranom Prešov bol majstrom Československa v rokoch 1969 a 1971 a hral v semifinále Pohára európskych majstrov. Odohral 176 prvoligových zápasov a dal v nich 324 gólov. V rokoch 1988 až 1992 bol prezidentom Československého zväzu hádzanej a členom Československého olympijského výboru. V roku 1990 bol jedným z hlavných organizátorov majstrovstiev sveta v hádzanej mužov, jedna zo skupín šampionátu sa hrala v Prešove. Stal sa najúspešnejším športovcom Prešovského okresu za rok 1969, bol mu udelený titul majstra športu. V roku 2001 ho v ankete zaradili medzi najlepších hádzanárov 20. storočia na Slovensku, bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej a Siene slávy prešovského športu. Od roku 1996 každoročne z pozície zakladateľa a predsedu organizačného výboru organizuje na pôde Prešovskej univerzity medzinárodný turnaj v hádzanej vysokoškoláčok. 30. júna zomrel uznávaný akademický maliar Milan Johanides. Narodil sa 25. 11. 1946 v Budimíri, vyštudoval SŠUP v Bratislave, následne VŠVU – monumentálnu maľbu u prof. D. Millého. Venoval sa maľbe, kresbe, figurálnej kompozícií a krajinárstvu. Žil a pôsobil v Prešove. Anna Dolhyová bola vo veku 103 rokov najstaršou Prešovčankou. K úctyhodnému jubileu jej 5.septembra bola zablahoželať primátorka Prešova Andrea Turčanová, ktorú jubilantka privítala s dobrou náladou a optimizmom. Oslávenkyňa sa rozhovorila o svojom neľahkom živote. Keď mala tri roky, zomreli jej rodičia. Mama dovtedy slúžila na fare, kde sa o ňu postarali. Ako deväťročná sa presťahovala z Lenartova (okres Bardejov) do Prešova. Celý život ťažko pracovala, čo jej však nezobralo chuť do života. Počas života zastala niekoľko prác. V mladosti slúžila v bohatších rodinách, neskôr pracovala v krčme, v strojárskej fabrike aj v tehelni. Bola tiež chýrnou cukrárkou, ktorá piekla zákusky na svadby. Boli časy, keď zvládala aj tri roboty. Jubilantka bola už 50 rokov vdovou. Na svojho manžela Jána do dnešných dní s láskou spomínala ako na dobrého a milujúceho človeka. Boli rodičmi štyroch detí, traja synovia však zomreli v mladom veku, pričom dvaja tragicky, keď sa otrávili hubami. Žila so svojou dcérou Annou, ktorá sa o ňu starala. Napriek tomu, že si privyrábala pečením zákuskov, sladkosti neobľubovala a mäso si dala len striedmo. Jej najobľúbenejším jedlom boli pirohy. Vo veku nedožitých 86 rokov zomrel 18. septembra akademický sochár Július Machaj. Július Machaj sa narodil 11. októbra 1931 v Bobrovci v okrese Liptovský Mikuláš. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pôsobil ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na prešovskom pracovisku. Po jej rozdelení pôsobil do roku 2000 na Prešovskej univerzite v Prešove. Bol autorom sochárskych diel, ktoré skrášľovali mnohé námestia miest hlavne na východnom Slovensku. Andrej Lata oslávil 28. septembra sté narodeniny. Aj v tomto veku ešte stále pracoval v záhrade, vedel si upratať a aktívne sa zaujímal o život okolo seba. K jubileu mu zablahoželal aj viceprimátor Štefan Kužma. Pán Andrej pochádzal z obce Pčolinné z rodiny s jedenástimi deťmi. Pôsobil ako učiteľ v Snine, v Ubli, ale aj v rusínskej škole v Slovenskom Novom Meste. Neskôr pracoval aj v Bratislave