Kronika mesta Prešov rok 2016

Kronika mesta Prešov 2016 89 ktorej zriaďovateľom bola prešovská radnica. Tohtoročnou novinkou výstavy bolo rozšírenie kresby o grafiku a počítačovú grafiku, ktoré mali na výstave bohaté zastúpenie. Do súťaže prihlásilo svoje diela 23 autorov. Trojčlenná odborná porota, ktorej predsedal akademický maliar Peter Kocák, vybrala na výstavu 18 postupujúcich autorov. Prezentovali sa kresbou, perokresbou, kombinovanou technikou aj rôznymi grafickými technikami ako suchá ihla, linoryt, drevoryt aj monotypia. Súčasťou výstavy bol aj výber z tvorby umelcov Viery Bombovej, Ľudo víta Felda a Eugena Króna, ktorý pripravila Galéria v Caraffovej väznici v spolupráci so Šarišskou galériou v Prešove. Výstavu fotografií a dokumentov z 1. svetovej vojny sprístupnili 2. mája na Prešovskej univerzite v Prešove. Výstava bola súčasťou projektu Obraz východného Slovenska na Zakarpatskej Ukrajine a Zakarpatskej Ukrajiny na východnom Slovensku v 17. až 20. storočí, ktorý práve prebiehal. PU projekt realizovala v spolupráci s Gréckokatolíckym arcibiskupstvom v Prešove a dvoma ukrajinskými partnermi - Štátnym archívom Zakarpatskej oblasti v Užhorode a Vysokou školou Františka II. Rákocziho v Berehove. Išlo o výstavu fotografií dokumentov, ktoré sme našli archívoch v Berehove a Užhorode. Výstava bola inštalovaná v centre excelentnosti na 50 paneloch s dokumentmi, ktoré sa týkali vojny z jesene 1914 až jari 1915. Zhruba polovicu tvorili fotografie, zvyšok boli faksimile zaují mavých listov. Projekt sa začal v septembri 2015 a mal trvať do februára 2017. Desať prešovských expertov skúmalo archívy v Berehove a Užhorode, kde si pomocou ukrajinských kolegov robili analýzu dokumentov. Súčasne sa realizovala digitalizácia vybraných dokumentov Archívu gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove a Štátneho archívu v Prešove. Cieľom projektu bolo sprístupniť verejnosti dokumenty rôznej povahy proveniencie horného Uhorska (dnešné východné Slovensko a Zakarpatská Ukrajina), ktoré zachytával i informácie o obyvateľoch a ich živote v období, keď ich nerozdeľovali hranice. Jedinečnosť projektu bola vo výmene historických dokumentov, pričom mnohé dokumenty ukrajinských archívov boli doposiaľ nedostupné pre zahraničných záujemcov. Na špičke štetca bol názov výstavy výtvarníka Petra Popelku, ktorú 2. júna sprístupnili v Galérii Átrium v Prešove. Výtvarník sa na nej prezentoval najnovšou tvorbou, vystavoval 36 obrazov a 18 grafík. Okrem interiéru umiestnil osem svojich diel v záhrade. Ako uviedol, pozadie zelene im dodávalo nový rozmer. Kurátor výstavy Zdenek Urban doplnil, že Popelkovou nosnou témou je žena vo všetkých jej podobách. Z prírodných tém prevládali stromy, v ktorých hľadal podobenstvo s ľuďmi. Neodmysliteľným motívom jeho obrazov bolo tiež slnko, ktoré sa na plátne buď priamo nachádzalo, alebo ho tam bolo cítiť prostredníctvom lúčov či teplých farieb odtieňov žltozlatej až červenej. Popelka sa okrem maľby venoval aj počítačovej grafike a ponúkal divákom tlačené autorizované minisérie svojich diel. Považoval to za spôsob, ako sprístupniť umenie aj menej solventnej klientele. Na vernisáži ponúkol grafické diela za symbolickú sumu, pričom výťažok z ich predaja venoval jednej zo základných umeleckých škôl v Prešove na farby pre deti. Výstava trvala do 31. augusta. 21. júna sa v Šarišskej galérii v Prešove konala vernisáž výstavy Novus ordo, experimentálna výstava spájajúca 2D a 3D diela podľa umeleckého kľúča z ter minológie teórie umenia (pokoj, napätie, priestor, svetlo, znak a pod.). Výstava trvala do 18. septembra. 28. júna sa v Šarišskej galérii v Prešove konala vernisáž výstavy Miroslav Potoma : Insitná maľba . Súčasný šarišský naivný maliar vo svojej tvorbe spodoboval krajinu svojho detstva i jej premeny v zhode so svojím insitným videním a cítením. Výstava trvala do 18. septembra. Výstavu Obrazy z papiera sprístupnili 3. augusta podvečer v prešovskej ortodoxnej synagóge na Okružnej ulici. Jej autorkou bola izraelská umelkyňa so slovenskými koreňmi Esther Shilo, ktorá v tradičnom židovskom umení vystrihovania obrazov z papiera patrila medzi popredné umelkyne a svoje diela vystavovala po celom svete. Šesťdesiatštyriročná rodáčka z izraelského Tel Avivu bola dcérou slove nských rodičov, ktorí prežili holokaust a v roku 1948 emigrovali do Izraela. Už od mala sa u nej začali prejavovať umelecké sklony. Počas štúdia sa venovala maľbe, kresbe, sochárstvu i keramike. Rada mala aj háčkovanie a štrikovanie. Osudom sa jej však nap okon stalo umelecké strihanie papiera, ku ktorému sa dostala až ako 51- ročná. Čaru starého židovského umenia prepadla po absolvovaní kurzu v roku 2003 a začala navrhovať vlastné originálne papierové vystrihovačky, z ktorých väčšina