Kronika mesta Prešov rok 2016

Kronika mesta Prešov 2016 87 2. VÝTVARNÝ ŽIVOT, SOCHÁRSTVO, FOTOGRAFIA 21. januára sa v Galérii Átrium uskutočnila v ernisáž kolekcie obrazov maďarske j dvojice Molnár Dóra Eszter (z partnerského mesta Prešova, maďarskej Nyíregyházy) a jej staršieho kolegu Jánosa Gnandta (Békéšská Čaba) . Predstavovala akýsi výrez výtvarnej moderny umeleckej scény juhovýchodného Maďarska. Kým Dóra sa predstavila poväčšine ma lorozmernými bytovými kolážami, vytvorenými špeciálne pre prešovskú výstavu ako špeciálnu kolekciu, Jánoš Gnandt priniesol zo svojho mesta, založeného pred niekoľkými storočiami slovenskými vysťahovalcami na „dolnú zem“ veľkoplo šné akryly prísnych geometrických tvarov, ale hýriacich živými farbami, ktoré vytvoril v ostatných štyroch rokoch a ktoré majstrovsky previedol pomocou farebných plôch rôznej svetlosti do formátu 3D. Výstava trvala do 19. februára. „Dobrý človek vždy chýba“, týmito slovami začal spomínať na maliara Michala Čabalu jeho priateľ, známy karikaturista Fedor Vico, ktorý na 4. februára pripravil v Šarišskej galérii v Prešove stretnutie pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Vico uviedol, že po Čabalovej smrti sa takto stretli ešte v priestoroch jeho ateliéru, neskôr si na toto smutné výročie spomenuli v niektorej z prešovských krčmičiek. Michal Čabala sa narodil 4. februára 1941 v dedine Nižné Čabiny v okrese Medzilaborce, zomrel 3. augusta 2002 v Prešove. V rokoch 1958-1962 študoval na ŠUPRUM v Brne - odbor užitá maľba v architektúre. Rok po skončení školy pôsobil ako propagačn ý výtvarník v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, no hneď od ďalšieho školského roku nastúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Po jej absolvovaní krátko pôsobil na Výtvarnej katedre Pedagogickej fakulty v Trnave. Od roku 1972 si zvolil život umelca v slobodnom povolaní. Svoju tvorbu prezentoval na kolektívnych aj samostatných výstavách. Posledná bola pri príležitosti jeho 60. narodenín v Medzilaborciach. Čabalovou doménou bola krajinomaľba, no rád stvárňoval divadelné motívy, portréty i zá tišia. Ako krajinár mal mimoriadny cit. Najčastejšie maľoval temperou a olejom. Galéria Átrium v Prešove sprístupnila 25. februára výstavu, ktorá pod názvom Krajina duše v kresbe, maľbe, grafike, plastike predstavila tvorbu 71 - ročného autora Petra Krupu. Návštevníci si mohli pozrieť 48 jeho diel. Ako uviedol autor na výstave, snaží sa predstaviť predovšetkým diela zo svojej súčasnej tvorby. Išlo však aj o akúsi retrospektívu, v ktorej sa snaží predstaviť všetky médiá, ktorými sa zaoberal. Súčasťou života autora bola najmä klasická hudba, ktorú zobrazoval vo svojej tvorbe. Na výstave prezentoval také hudobné osobnosti ako Vivaldi, Bertini, Mozart, Paganini, Suchoň či Stivín. Nešlo mu pritom o ilustráciu hudobného diela, ale o transpozíciu hudobných myšlienok – emócií. Priznal, že jeho ambíciou je cez obrazy vzbudiť u ľudí záujem o klasickú hudbu. Peter Krupa pôsobil v Spišskom Podhradí a Levoči. Ako výtvarník sa zaoberal maľbou, grafikou, drevorezbou, keramikou, scénografiou, fotografiou, objektmi z prútia, tiež kombinoval maľbu, reliéf a podobne. Mal za sebou mnoho individuálnych i kolektívnych výstav doma i v zahraničí – Českej republike, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Kanade, USA, Japonsku, Litve, Bulharsku a Ukrajine. Bol dlhodobým organizátorom medzinárodných maliarskych plenérov a sám sa na nich zúčastňoval. Jeho práce boli v súkromných zbierkach, ale i domácich a zahraničných galériách. Výstava trvala do 16. marca. Na pešej zóne v Prešove pribudla na konci februára plastika akademického sochára Ladislava Gajdoša, ktorú nazval Pocta Gorbačovovi. Autor sa netajil, že s ňou prichádza pred voľbami preto, aby ľudí upozornil, že sú zodpovední za situáciu vo svojej krajine. Ladislav Gajdoš rozplietol pomyselný korbáč udalostí, ako hovoril, v blízkom východnom zahraničí a s tým súvisiacu spoločenskú atmosféru doma. Poslaním plastiky bolo znova a znova si pripomínať našu minulosť spred roka 1989 a zamyslieť sa nad rokmi potom. Hlavne nad osobnosťou dejinných udalostí Michailom Sergejevičom Gorbačovom. Bez odhodlania a odvahy by šanca na zmenu v spoločnosti, ktorú ponúkol Gorbačov, nemohla stať. Ako sa vyjadril autor, Gorbačov rozplietol dlhé roky totalitou pevne upletený korbáč z krajín východného bloku, ktoré sa mohli slobodne nadýchnuť a vziať osud k rajiny do svojich rúk. Autor sa venoval monumentálnej tvorbe desiatky rokov. Verejnosti boli známe najmä plastiky z cyklu Slovenské fašiangy, ktoré tvoril postupne od roku 1995.