Kronika mesta Prešov rok 2016

Kronika mesta Prešov 2016 59 odborníkov aj laikov. Zhodli sa v názore, že nezohľadňuje parametre moderného štadióna v krajskom meste. Zakladateľskú zmluvu novej eseročky Futbal Tatra n Aréna 30. augusta potvrdili podpisom primátorka Andrea Turčanová a predseda PSK Peter Chudík. Hneď po zaregistrovaní v obchodnom registri konateľ novej spoločnosti Artúr Benes mohol podpísať zmluvu so Slove nským futbalovým zväzom a konať ďalej. Peter Chudík zdôraznil, že aj keď PSK na jeho prestavbu prispel, bude slúžiť predovšetkým Prešovčanom. Poznamenal tiež, že ocení, ak v hľadisku bude pravidelne naplnená kapacita. Tá mala byť pre 6 500 divákov. Mesto Prešov začalo v septembri s modernizáciou a rekonštrukciou verejného osvetlenia a káblových rozvodov v centre mesta. Minulosťou sa tak malo stať napájanie stánkov počas kultúrnych akcií na energie takzvaným ťahaním káblov z ďalekého zdroja. Práce sa týkali modernizácie a rekonštrukcie verejného osvetle nia a káblových rozvodov na Hlavnej ulici. Odstrániť sa tak mal havarijný stav rozvodov v centre a zmodernizovať sa mali príslušné technológie. Priniesť mali zvýšenie bezpečnosti, zníženie nákladov, elimináciu porúch a následnú ekonomickú výhodnosť bezpro blémovej údržby. Výmena káblového vedenia mala vyriešiť dlhodobý problém v prípade príležitostných odberov elektrickej energie predajných stánkov počas kultúrno - spoločenských akcií v centre mesta. Rekonštrukcia sa týkala aj elektrických a káblových rozvodov verejného osvetlenia Južného parku vrátane hlavného prívodu z Floriánovej ulice a vybavenia fontány Neptún. Investícia vo výške viac ako 81-tisíc eur bola financovaná z úspory pri hospodárení s elektrickou energiou za rok 2015 vo výške takmer 59-tisíc eur. Zvyšných viac ako 22- tisíc eur bolo vyčlenených z rozpočtu mesta. Na ulici Tarasa Ševčenka chcel súkromný investor zrekonštruovať bytový dom č. 22 a 24 a dostavať k nemu dve prístavby s detským ihriskom a parkoviskami. Na projekte pracoval už od marca roku 2014, no až v polovici septembra začal zápasiť s nevôľou obyvateľ ov okolitých bytoviek. Tí spísali proti stavbe petíciu s takmer 400 podpismi. Niektorí podpísaní však ani neboli obyvateľmi mesta Prešov. Investor tvrdil, že ani jeden dotknutý obyvateľ bytových domov sa pod petíciu nepodpísal. Radnica nakoniec žiadosť občanov neprijala. Aktivisti upozorňovali aj na spornú cenu pozemkov, ktoré malo mesto odpredať súkromnému investorovi bez verejnej súťaže ako prevod hodný osobitného zreteľa. Išlo o cenu 63 eur za m², pričom cena susedn ých parciel predstavovala takmer 90 eur . Hlavný kontrolór mesta to označil za absolútne nehospodárne nakladanie s mestským majetkom. Ako ďalej uviedol, bolo potrebné, aby bol urobený štandardný znalecký posudok, aby bolo jasné, o akú cenu ide. Aby to nebol len niečí odhad, pretože potom by išlo o precedens a stavať by tu chcel každý. Poslanci mestského zastupiteľstva aj napriek výhradám hlavného kontrolóra a miestnych obyvateľov predaj pozemkov 28. septembra podporili. Projekt Pr iateľstvo bez hraníc prebiehal od mája medzi farnosťou sv. Mikuláša a dvomi ukrajinskými partnermi. Jeho hlavným cieľom bolo znížiť existujúce bariéry cezhraničnej spolupráce a vytvoriť partnerské siete. Súčasťou tohto projektu boli výmenné pobyty, konferencie, koncert i obnova kultúrnej pamiatky. Projekt umožnil farnosti opraviť aj časť kostola. Keďže najväčším problém bola veľmi zasolená a zamoknutá severná strana konkatedrály, v septembri sa pustili do jej opravy. Na kostole sa najprv osekali zamoknuté omietky, nahodil sa sanačný špric a vrchná sanačná omietka. Potom sa malo začať s maľovaním steny do približnej podoby fasádnej farby celého kostola. Okrem toho sa urobili aj archeologické prieskumy. Poslednou fázou bolo odoberanie kamenných soklov, očistenie priestorov pod soklami a prevzdušnenie celého tohto prie storu. Práce mali byť skončené do začiatku zimy. Celý projekt bol spolufinancovaný Nórskymi grantmi a štátnym rozpočtom Slovenskej republiky, ktorý predstavoval sumu takmer 74-tisíc eur. Zachovať kultúrne dedičstvo regiónu a odstrániť čmáranice sprejerov z oplotenia na križovatke Suchomlynskej a Okružnej ulice. To bola hlavná myšlienka občianskeho združenia J.D Galéria – J.L, ktoré chcelo na kamennom múre zriadiť vonkajšiu galériu. Na stene mali byť vyobrazené takmer zabudnuté predmety aj v šarišskom nár ečí. Združenie sa so zámerom obrátilo aj na primátorku, ktorá bola skrášleniu oplotenia naklonená. Primátorka Andrea Turčanová s predloženým projektom súhlasila, o čom svedčí aj jej kladné stanovisko. Po niekoľkých rokoch plánovania sa tak združenie pustil o do práce. Nakúpilo spreje, farby, dohodlo umelcov pôsobiacich zo zahraničia a v júni začalo