Kronika mesta Prešov rok 2016

Kronika mesta Prešov 2016 39 Bývalý primátor Prešova Milan Benč bol odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za údajnú prípravu subvenčného podvodu pri priemyselnom parku IPZ Záborské. Znalí problematiky nad rozsudkom krútili hlavami, najvyšší súd ho ale potvrdil. V polovici marca vznikla iniciatíva za omilostenie exprimáto ra. Predsedom petičného výboru bol Milan Laca, niekdajší dlhoročný poslanec mesta za SDĽ, resp. Smer, v petičnom výbore bola aj primátorka Andrea Turčanová a k signatárom sa hlásilo viacero osobností prešovského verejného života naprieč politickým a názoro vým spektrom. „My, občania mesta Prešov, touto petíciou žiadame prezidenta SR o udelenie milosti pre Ing. Benča. Poznáme ho ako poctivého, spravodlivého a opatrného človeka. Nikdy nekonal v úmysle poškodiť mesto alebo sa akýmkoľvek spôsobom obohatiť. Svoje povinnosti plnil zodpovedne a v súlade s vôľou mestského zastupiteľstva,“ uvádzali signatári petície adresovanej prezidentovi Andrejovi Kiskovi. O odsúdení M. Benča diskutovali v pléne aj poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí 13.marca. Nepomohlo ani 5- tisíc podpisov, prezident milosť v júni zamietol. Podľa hovorcu prezidenta sa Andrej Kiska sa oboznámil s celým spisom, vrátane petície, ale nenašiel dôvod na také výnimočné opatrenie, akým je udelenie milosti. Rokmi schátraná budova niekdajšieho symbolu Prešova – Solivaru bola už minulosťou. Svoje brány pre verejnosť otvoril Sklad soli 18. marca a od desiatej dopoludnia tu bol pripravený bohatý program. V objekte skladu soli totiž vznikol nový multifunkčný priestor určený na spoločenské akcie a kultúrne podujatia. Zrekonštruovaný objekt ponúkal historicky vzácnu centrálnu halu, z nej sa vychádzalo do jednotlivých priestorov – bývalých soľných komôr. Tie po novom slúžili ako kongresové priestory, múzeum i hospod árska časť (hygienické, stravovacie a kancelárske priestory). Celkové výdavky na objekt boli 3,84 milióna eur. Z Európskeho regionálneho rozvoja bol objem financií 2,03 milióna a zo štátneho rozpočtu SR 358 -tisíc eur. Predbežné náklady na prevádzkovanie objektu na rok boli odhadované na 70 – 80-tisíc eur. Zrekonštruovaný objekt bol štvorpodlažný. Najvyššie podlažie pre verejnosť nebolo sprístupnené. Tretie bolo zatiaľ otázkou budúcnosti, aktuálne tam bolo možné vidieť rozpon strechy. Rozpon tejto strechy bol najširší v Európe. Rozsiahle priestory ponúkali mnoho možnosti na využitie. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie soľanky a varenie soli zo 17. storočia bol ojedinelý svojho druhu nielen na Slovensku. V minulosti slúžil na uskladnenie, manip uláciu a distribúciu soli. Objekt bol súčasťou areálu Soľného závodu, ktorý bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Sklad soli dvakrát vyhorel. Po prvom požiari v roku 1819 bola zrekonštruovaná strecha, pristavené druhé poschodie a veža s hodinami. Druhý požiar 18. mája 1986 mal fatálne následky. Zachovalo sa len obvodové murivo a veža. Zhorela aj vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu strechy, ktorá bola architektonickou raritou. Opravená strecha bola vernou kópiou pôvodného krovu. Okr em zrekonštruovaného skladu soli boli v Solivare aj ďalšie technic ké objekty ako šachta Leopold, gápeľ, četerne, m aschinhaus, varňa a klopačka. Desiatka prešovských mestských fontán bola v prevádzke od apríla až do konca októbra. Okrem estetickej funkcie mali aj praktický význam v podobe zvlhčovania a ionizovania ovzdušia. Okrem týchto desiatich fontán boli v centre Prešova ďalšie štyri fontány na Hlavnej ulici, z ktorých sa dala voda aj piť. Pitné fontány mali aj svoje označenia. Hríb sa nachádzal pri Sp olku svätého Vojtecha, Mušľa pred radnicou, Lekno pri obchodnom dome na Námestí legionárov a pitná fontánka bola aj súčasťou veľkej „spievajúcej“ fontány na Námestí mieru. Najčastejšie ľudia využívali pitnú fontánku pred radnicou. Najstaršou zo všetkých fontán bola fontána Neptún, ktorá skrášľovala mestský park na Hlavnej ulici už od roku 1826. Vtedy ju dokončil košický kamenár a sochár Vincent Staviarsky. Postavenie Neptúnovej fontány inicioval židovský obchodník Marek Holländer na znak zmierenia s mestskou radou, ktorá spočiatku s nevôľou niesla jeho prítomnosť v meste. Fontána bola postavená na mieste pôvodnej vodnej nádrže – cisterny, ktorá dovtedy slúžila Prešovčanom ako rezervoár úžitkovej vody, pričom pred postavením vodovodu bolo v Prešove desať podobných cisterien. Niekdajšia pýcha Prešova, park na Masarykovej ulici, kde množstvo Prešovčanov prežilo detstvo, pred desiatimi rokmi zmenil majiteľa. Kúpil ho podnikateľ Zdenko Grejták a plánoval v ňom stavať. Požiadal preto o výr ub stromov, čo vyvolalo búrlivý nesúhlas obyvateľov mesta. Na sociálnych sieťach, ale aj v rozhovoroch Prešovčanov rezonovala táto otázka už od začiatku roka. Hovorili o tom,