Kronika mesta Prešov rok 2016

Kronika mesta Prešov 2016 8 - Návrh na schválenie majetkových prevodov ako prípadov hodných osobitného zreteľa – zmena uzn. č. 550/2014 – dlhodobý prenájom- Ul. Hollého – Amfiteáter, - Návrh na schválenie majetkových prevodov ako prípadov hodných osobitného zreteľa – zámer predaja časti nehnuteľnosti − lokalita Vydumanec, - Návrh na schválenie majetkových prevodov ako prípadov hodných osobitného zreteľa – zámer prenájmu časti nehnuteľností – Ul. Dúhová, - Návrh na schválenie majetkových prevodov ako prípadov hodných osobitného zreteľa – zámer zámeny nehnuteľností – Ul. Budov ateľská – Vranovská, - Návrh na schválenie majetkových prevodov ako prípadov hodných osobitného zreteľa – zámer zámeny pozemkov – Ul. Kutuzovova, - Informatívna správa − Konečná správa likvidátora o priebehu likvidácie spoločnosti IPZ Prešov, a. s., - Inf ormatívna správa o súčasnom stave a spracovaní Kroniky mesta Prešov, - Návrh na zápis do evidencie pamätihodností mesta Prešov, - Návrh na zvolanie 26. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Prešov. Osem poslancov na mestskej rade 26. októbra nehlasovalo o všeobecne záväznom nariadení o parkovaní, len dvaja z pravicového klubu boli za. Tento krok už avizoval deň predtým ľavicový klub (Smer-SD, nezávislí a SNS) a Lepší Prešov. Obidv a kluby sa zhodli v tom, že cieľ síce majú rovnaký, ale oni navrhujú najp rv postaviť parkoviská a až potom prijímať VZN. Kritizovali tiež, že verejnosť mala málo času na diskusiu a v nastavených pravidlách je priveľa nejasností. Primátorka skonštatovala, že víťazstvo ľavice znamenalo prehru pre väčšinu Prešovčanov. Poslanci nep redložili žiadne reálne argumenty a nenavrhli žiadne riešenia. Odmietla tiež ich argument, že sa obávajú, aby Prešov neskončil ako Košice. Zdôraznila, že prevádzka parkovísk nebude v rukách súkromnej firmy, ale mesta. Uviedla aj niekoľko ďalších porovnaní. Kým Košice nezačali s dobudovávaním parkovacích miest, Prešov ich budoval už dva roky a v roku 2017 plánoval vybudovať ďalších 1 200 až 1 500 miest. Košice zaviedli spoplatnenie takmer okamžite, v Prešove sa malo zavádzať až od júla 2017. Mestská rada sa 26. októbra zaoberala návrhmi na rozšírenie zoznamu pamätihodností. Dva podal Krajský pamiatkový úrad v Prešove, po jednom viceprimátor Prešova Martin Ďurišin a poslanec Richard Drutarovský. Krajský pamiatkový úrad navrhol zapísať medzi pamätihodnosti hrob s náhrobníkom Gyulu Holéniho (1870-1937) na hlavnom mestskom cintoríne, ktorý bol významným lekárom. S jeho menom sa viazala modernizácia vybavenia mestskej nemocnice na Floriánovej ulici. Jej riaditeľom bol od roku 1905. Očkoval Prešovčanov proti záš krtu a tiež proti cholere, ktorá sa šírila počas 1. svetovej vojny. V roku 1912 kúpil pozemok a dal urobiť projekty výstavby novej nemocnice, ktorú mesto akútne potrebovalo. Plány však prekazila vojna. Napriek tomu, že bol civil, dostal za chrabrosť pri oš etrovaní vojakov vysoké vyznamenania. Rytiersky kríž Františka Jozefa, od Červeného kríža dôstojnícky kríž a vyznamenanie Signum Laudis s mečmi. Krajský pamiatkový úrad podal aj návrh zapísať medzi pamätihodnosti prešovský podzemný vodojem v západnej časti mesta, na kopci v blízkosti Kalvárie. Postavili ho v roku 1906 s objemom 500 m³ . Jeho úlohou bolo zberať vytlačenú a nespotrebovanú vodu, aby sa predišlo prasknutiu rozvodových rúr. Vodojem na Kalvárii zohrával podstatnú úlohu pri fungovaní vodovodu v Prešove a predstavoval zaujímavú technickú pamiatku. Aktuálny stav spomínaného vodojemu bol alarmujúci, hoci išlo o technickú pamiatku spojenú s históriou. Zaslúžila si obnovu. Na návrh viceprimátora mesta Martina Ďurišina sa medzi pamätihodnosti mal zapísať Pamätný deň 19. januára 1945, teda deň oslobodenia Prešova. V tento deň prišli prvé hliadky sovietskej armády, o niečo neskôr sovietske tanky a príslušníci I. Československého armádneho zboru. Sovietske tanky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, ktorý pri oslobodzovaní viedli A.P. Fokin a L.J Rotin, čím sa pre Prešov a okolie ukončili vojnové strasti. Oslobodenie Prešova sa uskutočnilo bez jediného výstrelu, neskôr jednotky postupovali na Sabinov. Dodatočný návrh ešte predložil poslanec Ri chard Drutarovský. Požiadal, aby sa medzi pamätihodnosti mesta zapísala aj Kolmanova záhrada. Od roku 1999 bola majetkom evanjelickej cirkvi, predtým ju 39 rokov vlastnil štát a plnila funkciu mestskej zelene. V minulosti bola rušným centrom kultúrneho a spoločenského života. V súčasnosti bola trochu zanedbaná. Na ploche 4 ha túto botanickú záhradu založil v roku 1820 Matej Sennowitz. Pozemok dostal bezplatne na základe imitátu Kráľovskej uhorskej komory. Odkaz botanickej záhrady oživil v roku 1875 prešovs ký