Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 92 Cirkev pomôže utečencom. Vyplývalo to z vyhlásenia prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka, ktorý sa 8. septembra prihlásil k výzve pápeža Františka. Pripojil sa k pápežovi a zdôraznil, že v spolupráci s miestnymi komunitami chcú pomôcť týmto ľuďom s ich uvedením do života našich farských spoločenstiev a urobiť všetko preto, aby sa v novom prostredí mohli čo najskôr cítiť ako doma. Pripomenul, že medzi utečencami zo Sýrie sú aj melchiti, teda gréckokatolícki veriaci. Bol presvedčený, že práve táto náboženská blízkosť pomôže na oboch stranách prekonať určitú kultúrnu vzdialenosť, obavy a naše nesprávne stereotypné pohľady na utečencov ako aj ich bolesť z opustenia svojej domoviny. Zároveň pozval kňazov, rehoľníkov a veriacich na intenzívne modlitby za všetkých utečencov a migrantov. Podľa jeho slov bol najvyšší čas spoznať Ježiša Krista v tých, ktorí „z dôvodu nebezpečenstva smrti, pošliapania ich ľudskej dôstojnosti, ale aj z dôvodu, že už nevedia, ako sa vo svojich krajinách postarať o dôstojné živobytie svojich detí“. Na prešovskej Kalvárii sa od 12. septembra do sviatku Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra konali kaž dý deň obrady v súvislosti s Odpustovou slávnosťou Povýšenia Svätého kríža. Nedeľňajšiu odpustovú svätú omšu slávil košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Duchovný program sa začal 12. septembra krížovou cestou, veriaci sa vydali na kalváriu od Exercičného domu sv. Ignáca. Počas výstupu na Kalváriu sa zastavili pri jednotlivých kaplnkách. 13. septembra sa program začal farskou svätou, celebrantom bol dekan Farnosti svätého Mikuláša v Prešove Jozef Dronzek. Prešovská Kalvária z prvej polovice 18. stor očia bola komplexom barokových kaplniek a kostola, v blízkosti sa nachádzal cintorín a katakomby. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska po banskoštiavnickej kalvárii. Pod obe stavby sa podpísal František Perger. Jedenásť speváckych zborov sa predstavilo na festivale duchovných piesní byzantského obradu, ktorý sa v Prešove začal 6. novembra . Festival mal striedavo medzinárodný a celoslovenský charakter, tento 24. ročník bol celoslovenský. Záštitu nad podujatím prevzal prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Milovníci byzantských zborových spevov si počas konania festivalu mohli vypočuť aj Zbor archanjela Michala z Trebišova, katedrálny Zbor sv. Cyrila a Metoda z Košíc, Chrysostomos z Vranova nad Topľou, zbor bl. P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou - Čemerného, predstavili sa aj prešovské gréckokatolícke zbory Hlahol, Stauros a Katedrálny zbor sv. Jána Krstiteľa, Zbor sv. Romana Sladkopevca a Kňazský zbor svätého Jakuba. Miestom konania bol gréckokatolícky Katedrál ny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Organizátorom festivalu bolo Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov a Združenie Sakrálne spevy Východu. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 19. novembra Ján Gajdoš, titulárny kanonik, protojerej a bývalý generálny vikár . Zomrel zaopatrený sviatosťami v nedožitom 89. roku života a 46. roku kňazstva. Mons. Ján Gajdoš sa narodil 11. januára 1927 v chudobnej robotnícko- roľníckej rodine v Bardejovskej Zábave ako najstarší syn z desiatich detí. Stredoškolské štúdium ukončil ma turitnou skúškou na Gymnáziu v Bardejove ako jeden z najlepších študentov v roku 1947. Štúdium teológie a prípravu na kňazstvo začal v gréckokatolíckom seminári v Prešove a pokračoval v Prahe. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 zostal verný gréckokatolíckej cirkvi a svojmu svedomiu. Preto bol odvedený na vojenčinu do oddielov PTP, v ktorých pôsobil na rôznych miestach v Čechách do roku 1953. Potom ostal pracovať ako robotník – tesár v Prahe až do roku 1968, kedy využil prvú príležitosť a začal pokračovať v príprave na kňazstvo na Cyrilometodějskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1970 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove z rúk Vasiľa Hopka. Zosnulý kňaz začínal ako správca farnosti v Zubnom. V roku 1 972 sa stal správcom farnosti Ďačov, kde pôsobil dvadsať rokov. V správe mal aj farnosti v Sabinove a Bajerovciach. Všetky kňazské a rehoľné povolania, ktorých bolo z farnosti Ďačov veľký počet, sa udiali za jeho pôsobenia. Zároveň bol otec Ján v rokoch 19 73 – 1990 aj tajomníkom Biskupského úradu v Prešove. V roku 1992 otca Jána vymenoval sídelný biskup Ján Hirka za generálneho vikára, ktorým bol až do roku 2002. Ján Gajdoš pôsobil desať rokov aj ako odborný asistent na fakulte, bol vedúcim katedry biblických vied. Bol tiež sudcom Diecézneho cirkevného súdu v Prešove. Otvorením Brány milosrdenstva a slávením archijerejskej svätej liturgie v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove začal 13. decembra prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak mimoriadny Svätý rok