Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 60 Jedinou výnimkou, kde malo dôjsť k premenovaniu časti ulice Marka Čulena na Staré záhrady, bola lokalita na Sídlisku II. O zmenu názvu ulice požiadali samotní občania, ktorí tu žijú. Dnešnú Ulicu Marka Čulena prerušuje Átriová ulica, na ktorú sa opäť napája časť Ulice Marka Čulena. Obyvateľov s touto adresou často nevedeli nájsť dodávatelia služieb. Preto majitelia tu postavených novostavieb požiadali o samostatný názov ulice, ktorý vychádza z pôvodného miestneho názvu Staré záhrady. Nové názvy ulíc a premenovanie časti jednej ulice navrhla mestská názvoslovná komisia. Členovia mestskej rady mali niektoré pripomienky k zvieracím názvom ulíc, návrh chc eli ešte dopracovať. Projekt rozšírenia cintorína Solivar- Šváby sa v Prešove skloňoval už niekoľko rokov, ale stále sa na ňom nezačalo pracovať. Medzitým sa situácia s hrobovými miestami zmenila. Na hlavnom mestskom cintoríne začala byť kritická najmä v časti, kde sa pochovávalo americkým spôsobom. V marci tam bolo voľných len 5 hrobových miest. Správca mal náhradné riešenie, ale proces vytvárania priestoru pre nové hroby zabrzdili úradníci. Už takmer rok nevydali rozhodnutie o výrube stromov. Takýto vývoj situácie sa predpokladal, preto zhruba pred rokom zástupcovia spoločnosti Technické služby mesta Prešov požiadali radnicu o povolenie na výrub stromov na lúke oproti Domu smútku s úmyslom vytvoriť náhradný priestor pre tento druh pochovávania. Na terajšej lúke, kde bolo asi 140 rôznych drevín, malo vzniknúť 400 hrobových miest. Prešiel však skoro rok a povolenie úrad nevydal. Stromy pritom mohli vyrúbať len vo vegetačnom období, teda do konca marca. Mesto sa obhajovalo tým, že malo v pláne urobiť dendrologický výskum na celom cintoríne, kde bolo množstvo starých a chorých stromov, dokonca aj náletových drevín, ktoré hrobky p oškodzovali. S tým mal súvisieť aj plán novej výsadby, ktorý vlastne spôsoboval omeškanie celého procesu. Spravbytkomfort Prešov, a. s., pôsobil v Prešove desať rokov a za toto obdobie poskytoval nielen kompletný servis v oblasti bytového hospodárstva, ale aj investoval. Do troch centrálnych kotolní na biomasu, 77 odovzdávacích staníc a 42 blokových kotolní vložili 19,9 milióna eur. Vďaka tejto investícii Prešovčanom znížili spotrebu tepla na polovicu. Na vratkách vyplatili Prešovčanom v roku 2015 celkovo 2,4 milióna eur. V roku 2006 začali razantne s termoreguláciou v bytoch na zníženie energetickej spotreby. Z celkových 9 700 bytov, ktoré spravujú, vymenili termoreguláciu v ôsmich tisíckach bytov. Ročne mesto dostávalo od tejto spoločnosti dividendy. Za p osledný rok to bolo vyše 440- tisíc eur. Za desať rokov mestu vyplatili vyše 4 miliónov eur na dividendách, podporili v enviromentálnych projektoch školy, ale investovali aj do myslenia a vzťahov v spoločnosti. Od roku 2005 tu pracovalo o tretinu menej ľudí, ale vnútorné procesy fungovali oveľa efektívnejšie. Prešov bol spomedzi miest na Slovensku, kde sa využili obnoviteľné zdroje ene rgie, na prvom mieste. Po valnom zhromaždení nastali zmeny v orgánoch spoločnosti. Za mesto boli do predstavenstva nominovaní poslanci Stanislav Kahanec (KDH) i Śtefan Szidor (Most – Híd) a za materskú spoločnosť Energiekomfort Viedeň bola v predstavenstve Martina Jochmann. Do dozornej rady nominovali poslankyňu Štefániu Andraščíkovú (nez.) a za zamestnancov spoločnosti Dušana Macka. Za materskú spoločnosť bol novým členom Ján Veitschegger. Spoločnosť zásobovala teplom 23 -tisíc bytov, 89 spoločností a firiem . V júni tri objekty Šarišskej galérie na Hlavnej ulici 49, 51 a 53 už odovzdali stavebníkovi za účelom začatia rekonštrukčných prác, ktoré sa mali týkať interiéru aj exteriéru. Celková obnova mala stáť zhruba 2,3 milióna eur. Jeden milión bol z Regionálneho operačného programu a zvyšok mala dofinancovať prešovská župa z vlastných zdrojov. Pri obnove sa malo pracovať doslova od pivničných priestorov, cez výstavné siene až po povalu. Súčasťou prác malo byť nové schodisko a nákladný výťah pre vozičkárov, ale opraviť sa mali aj strechy a fasáda, ktorá dovtedy doslova padala ľuďom na hlavu. Viac ako dvesto návrhov zmien a doplnkov územného plánu zaregistrovala v júni prešovská radnica. Podnety od občanov a inštitúcií priebežne spracovávala a v novembri mala byť na svete konečná verzia. Návrhy na rôzne zmeny a doplnky mali možnosť mestskému úradu podávať aj občania. Do pripomienkovania sa zapojili napr. pamiatkari, štátna ochrana prírody či Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý poslal aktualizovaný dokument záplavových území, kde dochádzalo v niektorých lokalitách k ich rozšíreniu - v časti Pod Kamennou baňou, na Sekčove. Otvorenie územného plánu vytvorilo priestor obyvateľom a ďalším právnickým subjektom podieľať sa na