Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 44 Štátny archív v Prešove patril do siete štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou, ktorých zriaďovateľo m bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Do územného obvodu Štátneho archívu v Prešove patrili špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči, pracovisko Archív Bardejov, pracovisko Archív Humenné, pracovisko Archív Poprad, pracovisko Archív Stará Ľubovňa, pracovisko Archív Svidník a pracovisko Archív Vranov nad Topľou. Sídlom archívu bolo mesto Prešov, ulica Slovenská 40. Štátny archív v Prešove vznikol 1. novembra na základe zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 266/2015 Z.z. z 30.09.2015) zlúčením Štátneho archívu v Prešove na Slanskej ulici č. 31 a Štátneho archívu v Prešove pobočka Prešov na Slovenskej ulici č. 40. Archív bol odborným pracoviskom, ktorý vykonával preda rchívnu starostlivosť, rozhodoval o vyraďovaní re gistratúrnych záznamov, preberal, evidoval, ochraňoval a sprístupňoval archívne dokumenty, vypracúval archívne pomôcky, vykonával štátny odborný dozor. Umož ňoval prístup k archívnym dokumentom, k archívnym pomôckam a k evidencii archívnych dokumentov. Spravoval archívny informačný systém prostredníctvom informačného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a aplikačného programového vybavenia, vypracúva l programy vyhotovovania konzervačných kópii archívnych dokumentov, podieľa l sa na výskume v oblasti archívnictva a na propagovaní archívneho dedičstva. 24. novembra sa na Prešovskom vojenskom cintoríne konalo spomienkové stretnutie pri pomníku obetí 1. a 2. svetovej vojny. Z iniciatívy Poľského veľvyslanectva v Bratislave bola slávnostne odhalená pamätná mramorová doska na pamiatku padlých 226 poľských vojakov z 1. svetovej vojny. V Prešove si 29. novembra pietnou spomienkou uctili obete hladomoru, ktorý postihol Ukrajinu v rokoch 1932 a 1933. Vyžiadal si životy miliónov ľudí. Miestom spomienkovej akcie bol areál pravoslávneho katedrálneho Chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského. Od roku 2006 tam stál pamätník. Mal podobu pravoslávneho kríža s nadpisom Obetiam hladomoru na Ukrajine v rokoch 1932 a 1933. Pri pamätníku sa zišla verejnosť, zástupcovia pravoslávnej cirkvi, Veľvyslanectva Ukrajiny v SR a Ústrednej rady Zväzu Rusínov Ukrajincov Slovenskej republiky. Obetiam hladomoru vzdali hold panychídou. K pamätníku položili vence, kvety a zapálili pri ňom sviečky. Na Ukrajine bola každý rok posledná novembrová sobota venovaná pamiatke obetiam hladomoru a pri tejto príležitosti sa aj pri prešovskom pamätníku konali vždy panychídy. Ukrajinský hladomor vrcholil zo zimy na jar 1933, keď denne umieralo asi 25 000 ľudí v krajine bohatej na úrodnú pôdu. Pripomenul, že hlad neobyčajného rozsahu nebol prírodným ani náhodným javom, ale výsledkom protiukrajinskej sovietskej politiky za čias Josifa Vissarionoviča Stalina. Dochádzalo vtedy k veľmi smutným udalostiam, dokonca aj ku kanibalizmu. Ukrajinský hladomor si vyžiadal životy okolo osem miliónov ľudí.