Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 154 funkcionárom a trénerom PaedDr. Michalom Modrákom, PhD., ktorý tento svet opustil 4.júna vo veku 61 rokov. Venoval sa vysokohorskej turistike, v rokoch 1981 až 1999 bol vedúcim školského športového strediska v plávaní TJ Lokomotíva Prešov. Odstraňovaniu plaveckej negramotnosti žiakov sa ako učiteľ plávania venoval osemnásť rokov. Od roku 2004 bol vedúcim Kabinetu telesnej a športovej výchovy Metodicko-pedagogického centra, regionálne pracovisko v Prešove, jeho parketou bolo ďalšie vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy v regionálnom školstve na východnom Slovensku. Významná bola tiež jeho vedecko- výskumná a publikačná činnosť. Patril mu aj post člena úst rednej predmetovej komisie telesnej a športovej výchovy a bol i predsedom okresnej rady Slovenskej asociácie športu v školách v Prešove. 25. júna sa dožil 65 rokov Ing. arch. akad. arch. Ľubomír Brezina . Prešovský rodák po absolvovaní štúdií architektúry na SVŠT v Bratislave a VŠVU v Bratislave pracoval ako architekt vo viacerých štátnych projektových ústavoch. V roku 1982 sa usadil v kanadskom Toronte, kde sa venoval tvorbe v oblasti architektúry, dizajnu a knižnej grafiky. 27. júna tento svet vo veku nedožitých 79 rokov opustila bývalá skvelá prešovská basketbalistka Terézia Sabanošová - Fabianová. V rokoch 1953 až 1964 hrala v družstve žien TJ Slávia VŠ Prešov v prvej československej lige a druhej lige. V najvyššej československej súťaži, ktorá v tých časoch patrila medzi najlepšie vo svete, odohrala sedem sezón. Na poste rozohrávačky podávala výborné výkony, v tíme patrila medzi kľúčové hráčky, bola i jeho kapitánkou. Mala výrazný podiel na tom, že v Prešove sa položili kvalitné základy prešovského ženského vysokoškolského basketbalu. Aj jej dcéry Katarína a Zuzana hrali basketbal za prešovskú Sláviu UPJŠ. Etnograf, folklorista, celoživotný bojovník za tradičnú kultúru Ján Lazorík, nesmierne charizma tický človek 23. augusta ukončil svoj celoživotný boj a odišiel do folklórneho neba. Svojho životného jubilea sa už nedožil. V septembri by sa bol dožil 95. narodenín. Významný národopisec sa narodil 29. 9. 1920 v Krivanoch. Vďaka nemu sa táto šarišská obec stala významným sídlom ľudovej kultúry. Tej obetoval celý svoj život. Zozbieral tisíce fotografií, rôzne predmety z regiónu Hornej Torysy, ale najmä z Krivian. Miloval folklór, niekdajší život predkov pretavoval do scénok, s ktorými vystupovali v širokom okolí. Všetky scénky poctivo spisoval, vydával v zošitoch. Dokonca sa o nich aj točili filmy. Činil sa aj knižne, zbieral príslovia a múdrosti, napísal napríklad knihy Naše tradičné bačovstvo, Žic znači rečovac a mnoho ďalších. Tento milovník ľudovej kult úry fantasticky ovládal slovenčinu, do posledného dychu obhajoval ľudové nárečia a hudbu, architektúru a tradičný folklór. Ostali po ňom tisícky listov, kilogramy papiera, ktorými neúnavne bojoval za ľudovú slovesnosť. Dlhoročný diplomat Juraj Migaš zomrel 29. augusta vo veku 58 rokov. Juraj Migaš bol veľký bojovník - bojoval za záujmy Slovenska ako veľvyslanec v Bruseli, Budapešti, Ľubľane. Bojoval na tenisových kurtoch, futbalovom ihrisku, na bežeckých tratiach. Vždy s plným nasadením, odhodlaním, dobrou náladou a úsmevom. Dlhotrvajúci boj s chorobou však neustál. Juraj Migaš sa narodil 13. júna 1957 v Prešove. V diplomacii pracoval viac ako 30 rokov, naposledy pôsobil ako veľvyslanec v slovinskej Ľubľane. Bol bratrancom niekdajšieho predsedu SDĽ a šéfa NR SR Jozefa Migaša. Takmer navlas presne oslávili viac ako sté narodeniny Prešovčanky Anna Dolhyová a Anna Knuthová. Prv menovaná neustále vtipkovala a zberala sa do Ameriky, druhá bola vo veku 103 rokov najstaršou obyv ateľkou mesta. Anna Dolhyová sa narodila 5. septembra 1914, teda oslávila 101 rokov. Stále vtipkovala, hoci život nemala ľahký. Vnukov nemala. S manželom Jankom mala štyri deti, pričom traja synovia už zomreli a žila len dcéra Anna. Dvaja synovia sa jej otrávili hubami. Robili na Sigorde, navarili si hubovú polievku a zomreli. Chlapci zomreli vo veku 22 a 26 rokov, o pol roka umrel manžel a neskôr aj tretí syn, vo veku 38 rokov, pre problémy s pečeňou. Rodičia jej zomreli, keď mala tri roky. Vychovávali ju na fare, na ktorú má najkrajšie spomienky. Na svoj osud sa nesťažovala, naopak. Hovorila, že vždy sa mala dobre a neustále sršala humorom. Anna Dolhyová mala tuhý korienok. Jej babka sa dožila stopäť rokov, sestra zomrela mesiac pred dovŕšením stovky. Pop ri genetike a robote, bol receptom na dlhovekosť isto aj zmysel pre humor. Najviac si doberala dcéru, s ktorou žila v byte na Sídlisku III. Mestská delegácia bola 4. septembra gratulovať ďalšej „stovkárke“ a priamo od pani Anny sa presunula k najstaršej P rešovčanke Anne Knuthovej, ktorá 6. septembra