Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 152 práci a v Slovenskej olympijskej akadémii sa jej parketou stala mládež a organizovanie vedomostných súťaží o olympizme pre všetky stupne škôl. V roku 2013 sa stala podpredsedníčkou Olympijského klubu Prešov. Slovenský olympijský výbor ju za športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí ocenil Cenou Matyldy Pálfyovej. Za rok 2010 dostala výročné ocenenie Slovenského olympijského výboru - Cenu prof. Vladimíra Černušáka za propagáciu a šírenie olympi jských myšlienok. V roku 2011 si prevzala Čestné uznanie Klubu fair play SOV za celoživotné pôsobenie v duchu fair play. V roku 2013 jej Medzinárodný olympijský výbor udelil výročnú cenu k 150. výročiu narodenia Pierra de Coubertina s názvom Šport - škola života. 9. februára svet vo veku 52 rokov opustila bývalá výborná moderná gymnastka a trénerka Ingrid Chalupová. Mala významný podiel na rozvoji modernej gymnastiky v Prešove. Po pretekárskom období sa venovala trénerskej práci v športovom klube modernej gymnastiky a fitnes detí Tatran Prešov. Pod jej vedením vyrástli medailistky z majstrovstiev sveta a Európy vo fitnes a fitnes aerobiku detí a mládeže. Jej zverenky sa v roku 2002 stali víťazkami súťaže Talent night v kategórii tanec. Členky klubu pravidelne vystupovali na mnohých spoločensko -kultúrnych a športových podujatiach. Trénerskej práci sa venovala s veľkou húževnatosťou, zanietenosťou, nepoddajnosťou. Stala sa súčasťou jej života. Tiež sa podieľala na príprave osláv päťdesiateho výročia vzniku mod ernej gymnastiky v metropole Šariša. Bratislavský rodák Štefan Senko, prešovský herec a komik, ktorý bol od skončenia školy spätý s metropolou Šariša a jej divadelným a spoločenským prostredím, zomrel 22. februára ráno vo veku nedožitých 79 rokov. Do DJZ v Prešove nastúpil Š. Senko v roku 1959 a zotrval v ňom až do svojho odchodu na penziu. Zaslúžilý umelec a promovaný figliar, ako sám seba tituloval, sa do histórie slovenského divadelníctva zapísal viacerými nezabudnuteľnými, prevažne komickými postavami . Patrili medzi ne Charlie Chaplin (z predstavenia Charlie na súde), Alfred Doolittle (My Fair Lady), Boni (Čardášová princezná), Koloman Župan z Varaždína (Grófka Marica) či obľúbená teta z Brazílie (Charlieho teta alebo Stará komédia). Okrem toho bol aj režisérom, kabaretiérom, improvizátorom, autorom estrádnych programom či fejtonistom. Na dôchodku sa venoval písaniu úsmevných príhod a poviedok. Viaceré z nich odzneli v rozhlase, získal za ne aj cenu Litera. Ako herec sa dočkal viacerých ocenení. Na dos kách DJZ sa naposledy objavil v roku 2013, keď o ňom RTVS nakrútila medailón v rámci cyklu Senior klub. Š. Senko patril aj medzi organizátorov pamätných futbalových zápasov hercov a lekárov. „Prešov žil všetkým. Futbalom, hádzanou, divadlom, kabaretom... M iloval som Prešov, toto javisko, ľudí okolo, ktorí mi dali možnosť. Som rád, že som tu mohol prežiť plnohodnotný život. V divadle bola súdržná atmosféra, všetci sme spolu vychádzali. Mladí so starými a naopak,“ prezradil. O komikoch sa hovorí, že v súkromí sú smutní. Štefan Senko, ktorý mal vždy v rukáve nejaký fór, na toto namiesto odpovede reagoval replikou z jedného svojho programu: „Prichádzam k vám každý večer / iba pre potechu / keď vidíte v očiach slzy / vravím, že od smiechu.“ V zariadení pre senio rov Náruč oslavovali storočnicu Anny Ňachajovej. Okrúhleho jubilea sa dožila v dobrej kondícii. Gratulantov dokonca prekvapila aj tým, keď suverénne zarecitovala básne zo zbierky Kytice od Karla Jaromíra Erbena. Anna Ňachajová sa narodila 1. marca 1915 v Prievidzi, ale vyše 70 rokov prežila v Prešove. Presťahovala sa sem s manželom, s ktorým však bola krátko. Zomrel po šiestich rokoch. V tom čase už mali spolu dve deti a pani Anna sa už nikdy viac nevydala. Bola učiteľkou a ovplyvnila životy mnohých Prešovč anov. Celý svoj život bola aktívna a ako rada pripomína, na smútok nikdy nemala čas. K umeniu mala vždy blízko vari aj preto, lebo jej otec bol knihovník a hudobník. Bola stále v pohybe, človek ju nikdy nevedel zastaviť. Učila ešte aj dlho po odchode na dô chodok, lebo to bol jej život. Deti ju milovali, lebo ich veľa naučila v škole a dávala im málo domácich úloh. Nikdy sa nenudila, nechodila po klebetách, lebo na to nemala čas. Veľa čítala a mala rada ručné práce. V jedle sa pani Anna nijako neobmedzovala, žiadna zdravá strava. Najradšej mala mäso, hoci v posledných rokoch sa jej trochu zmenili chute a viac obľubovala múčne jedlá a sladkosti. Jej syn Eugen Ňachaj si na mame vážil najviac to, že ich vychovávala slobodne, nezasahovala do výberu ich štúdia, an i do kariéry. V stovke mala päť vnúčat a päť pravnúčat. Dvakrát precestovala Brazíliu, kde žil jej brat a naposledy bola za dcérou v USA sama, keď mala 88 rokov. Odvtedy ju už navštevovali len na Slovensku. Ako prezradili zamestnanci zariadenia, pani