Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 111 Medzinárodná súťaž kresleného humoru Zlatý súdok sa v Prešove organizovala už 21 rokov. O jej popularite svedčal aj fakt, že do tohto ročníka zaslalo svoje vtipné obrázky 120 autorov z 34 štátov sveta. Porota vyberala tie najlepšie spomedzi 318 prác. Tradičným termínom, kedy sa konala vernisáž výstavy Zlatý súdok, bol vždy 1. apríl . V Šarišskej galérii sa verejnosť mohla zoznámiť s novou kolekciou humoru na tému pivo a organizátori zároveň vyhlásili víťazov tohto ročníka. Podľa organizátora súťaže, karikaturistu Fedora Vica aj v tomto ročníku prišli malé prekvapenia, hoci sa zdalo, že už sa o zlatom moku nedá vymyslieť nič n ové. Z Európy prichádzali kresby pravidelne, ale medzi tohtoročnými prácami boli aj vtipy z Kene, Indonézie , Maroka, Austrálie aj USA. Veľkú cenu tentoraz získal autor z Rumunska Gabriel Rusu. Prvú cenu udelili Poliakovi, ktorý bol pravidelným prispievateľom do súťaž e a neraz mal aj pozíciu porotcu, Henrykovi Cebulovi, druhé miesto získal Čech Roman Kubec a tretie Ukrajinec Sergey Semendyaev. Porota udelila aj štyri zvláštne ceny a 15 čestných uznaní. Výstava trvala do 10. mája. Dominanta Prešova, Konkatedrála sv. Mikuláša, oslavovala 500 rokov dnešnej podoby. V rámci tohto jubilea bola 23. apríla v priestoroch knižnice inštalovaná výstava fotografií jej „dvorného“ fotografa Jakuba Halčáka. Na niekoľkých paneloch boli vystavené fotografie rôznych období, akcií, podôb konkatedrály. Autor Jakub Halčák podľahol času fotografii vo svojich 10 rokoch, keď mu brat kúpil prvý fotoaparát, ktorý mal dodnes. I ntenzívne sa tomu začal venovať po príchode do Prešova. Zaujímali ho staré veci, história. A bol vtedy na fare na sídlisku s otcom Stolárikom, potom sme obaja prešli do veľkého kostola a on ho vtedy nazval dvorným fotografom. Fotil veci historické, rôzne akcie, i dokumentárne, mal množstvo fotografií z prerábania konkatedrály. Z výberu vyše 500 fotografií sa na výstavu dostalo 152. Okrem autorských, pár záberov poskytol aj archív fary a pamiatkový úrad. Fotografie boli rozdelené na históriu, interiér a súčasnosť – akcie. Chýbali však napríklad fotografie z interiéru kostola v dávnejšej minulosti. Tradičné ľudové nástroje nielen z regiónu, ale z celého sveta boli pre verejnosť vystavené od 7. mája v Krajskom múzeu. Ich zberateľ, Michal Smetanka, si pripravil aj koncert, na ktorom predviedol svoje majstrovstvo. Jeho zbierka obsahovala desiatky nástrojov. Počas vyše hodinového koncertu zahral na píšťalách, ale aj tzv. „strunáčoch“, o každom nástroji vedel niečo zaujímavé povedať. Ako v úvode prezradil, zahral na nástrojoch, ktoré si doniesol z domu, zo svojho múzea a neboli vystavené. Popri hre na nástrojoch tiež zaspieval známe i menej známe piesne, ako Horil a sosna či Medzi dvoma horami. A niektoré boli teda aj skutočne dlhšie. Nápad pozvať ho do múzea skrsol u etnológa Krajského múzea Lukáša Jonova. Výstava Michala Smetanku bola z dôvodu veľkého záujmu verejnosti predĺžená až do 17. mája. 21. mája bola vo výstavných priestoroch Krajského múzea v Prešove sprístupnená národopisná výstava Krása lád maľovaných. Veľmi atraktívnym spôsobom boli prezentované šarišské ľudové truhlice rôzneho štýlu, zdobenia, veľkosti i funkcie, pochádzajúce zo zbierkového fondu múzea. Autorom výstavy bol etnograf múzea Mgr. Lukáš Jonov. Výstavu makiet 39 drevených chrámov zo severovýchodného Slovenska otvorili 1. júna v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. Ich autorom bol Ladislav Cidylo z Bardejova, ktorý ich vyrábal vo voľnom čase počas celé ho života. Múzeum rokovalo s rodinou po zosnulom autorovi, od ktorej chcelo makety odkúpiť. Ak by sa to podarilo, zbierka by ostala v múzeu natrvalo. Modely boli vyrobené v mierke 1:50. Autor venoval veľkú pozornosť aj detailom. Ak bola pri chráme zvonica, vložil do nej aj skutočný zvonček, pedantne sa venoval výrobe krížov. Niektoré gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi, ktoré už neexistovali, zvečnil podľa dobových fotografií a obrazov. Súčasťou výstavy bola aj mapka Skvosty kostolov Podkarpatskej Rusi, kt orá prinášala informácie aj o drevených chrámoch na území terajšej časti západnej Ukrajiny, ktoré v minulosti patrilo pod ČSR. Autor mal veľmi precíznu prácu a vyrobil makety sakrálnych stavieb, ktoré pochádzali zväčša z 18. storočia. Boli však medzi nimi aj staršie, skvostom bol rímskokatolícky kostolík z Hervartova z konca 15. storočia, ktorý bol zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO spolu s ďalšími siedmimi. V zbierke boli tiež makety chrámov z obcí Matysová, Krajné Čierno, Ľutina, Hraničné, ta kmer všetky zo severovýchodného Slovenska. Múzeum rusínskej kultúry už z tejto zbierky odkúpilo 14 modelov, zháňalo financie na skompletizovanie celej sady.