Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 110 napíklad Igora Drotára, Vlada Báno ciho, či bratov Majorošovcov. Záujem bol skutočne veľký, ľudia prichádzali, prialo i počasie . Vo vstupných priestoroch Krajského múzea v Prešove bola 19. marca vernisáž výstavy Nemé spoločníčky Historické fajky zo 17. – 20. storočia. Výstava prezentovala jedinečnú kolekciu takmer 200 historických fajok vyrobených predovšetkým z hliny, dreva, porcelánu i morskej peny, ktoré pochádzali zo zbierok Krajského múzea v Prešove, Šarišského múzea v Bardejove, Múzea v Kežmarku, Východoslovenského múzea v Košiciach, zo súkromných zbierok členov Pipe Clubu Nitra, Mirona Mihaliča a z archeologických nálezov Petra Harčára. Najstaršie hlinené fajky boli reprezentované nevšednou kolekciou asi 40 fajok z konca 17. storočia, nájdených archeologickým výskumom pri vstupnej bráne hradu Zborov, z ktorých len jedna jediná sa zachovala nepoškodená. Na výstave boli prezentované viace ré pozoruhodné fajky rozličných rozmerov, rôzneho pôvodu, typu i vzhľadu, napr. aj fajky v tvare konskej, slonej i býčej hlavy, v tvare pištole, fajky z rôznych materiálov ako parožie či bakelit, novodobá fajka vo forme rugbistickej lopty, ale i svetovo zn áma fajka kalabaška, akú fajčil Sherlock Holmes. Okrem fajok bol zastúpený ďalší zbierkový materiál, ktorý s fajčením bezprostredne súvisí. Výstavu ozvláštňoval jeden cenný fajčiarsky stolík, dve nádoby na tabakové listy japonskej proveniencie, viaceré plátené i drevené (z 1. svetovej vojny) tabatierky, „cigaršpice“ z morskej peny i parožia, figurálne dózy na tabak, plátené i kožené vrecúška na tabak, tabakové listy, rezačka na tabak, stojany a puzdra na zápalky, kolekcia zápalkových škatuliek, zapaľovače, šparcháky do fajky, kresadlá, popolníky z rôznych materiálov (liatina, porcelán, korytnačí pancier) a výtvarné diela s fajčiarkou tematikou. Zaujímavosťou bola strieborná fajka slúžiaca na fajčenie ópia, fajka ministra vnútra SR a medzi raritné exponáty patrili predovšetkým kukuričné fajky, ktoré si vyrábali a fajčili otroci v Severnej Amerike i indiánske fajky mieru z kmeňa Navajov. Výstava Nemé spoločníčk y Historické fajky zo 17. – 20. storočia bola odborným periodikom Pamiatky a múzea nominovaná v kategórií Výstava roka 2015. Jej autorom bol historik múzea JUDr. Mgr. Jozef Kušnír. Výstava trvala do 31. mája. V Múzeu rusínskej kultúry v Prešove otvorili 26. marca výstavu rusínskych veľkonočných tradícií. Dali aj priestor parašutistom, ktorí v budove múzea na Masarykovej ulici kedysi sídlili. Prvá výstava s názvom Veľká noc u Rusínov predstavovala podľa riaditeľky múzea Oľgy Glosíkovej tradície, ktoré boli príznačné pre túto skupinu obyvateľstva. Neboli to len tradičné kraslice, ale tiež jedlá či vysvetlenie významu jednotlivých dní sviatkov a ich symboliky. Návštevníci múzea mohli v jeho priestoroch vidieť napríklad niekoľko sto kraslíc zo súkromnej zbierky, ale aj vajíčka patriace múzeu. Cieľom bolo podľa riaditeľky múzea zdôrazniť špecifickosť a rôznorodosť tradícií a najmä poukázať na tú rusínsku, podľa ktorej sa napríklad na Veľkonočný pondelok nešibe, ale oblieva. V Múzeu rusínskej kultúry otvorili zároveň výstavu s názvom O parašutizme v Prešove. Táto výstava vznikla preto, že v budove, kde dnes sídli múzeum, kedysi boli aj parašutisti. Oni sa obávali, že po prebratí priestorov sa ich veci stratia a zabudne sa na nich, čo riaditeľka múzea nechcela podľa vlastných slov pripustiť. V tejto časti múzea boli na malom priestore predstavené osobnosti prešovsk ého parašutizmu, ale nechýbali ani exponáty ako odev či padáky. Na malom priestore tu bola zhrnutá história prešovského parašutizmu až po súčasnosť. V telocvični Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove poľovníci z regiónu vystavovali v dňoch 26.- 29. marca svoje trofeje z poslednej sezóny. Prehliadku už po 45. raz zorganizovala Obvodná poľovnícka komora v Prešove. Tento rok bola výnimočná aj tým, že po prvý raz bola na nej vystavená aj vypreparovaná medvedica, ktorá sa vlani túlala po meste a poľovníci ju odstrelili. Otvorenie výstavy spestrili lesní trubači. Poľovníci odstrelili len povolený počet zvierat. Viedli večný boj s ochranármi aj farmármi. Ochranári ich označovali za vrahov zveri. Prirodzenú selekciu slabých a chorých jedincov by vraj za nich urobili medvede a vlci. Poľnohospodári a záhradkári im zase vyčítajú, že lovia málo, lebo zvieratá im poškodzujú úrodu. Jeden diviak urobí za rok na poli škodu za 2- tisíc eur. Väčší farmári rátali škody po diviakoch na stovky tisíc eur. Faktom bolo, že v posledných rokoch zveri pribúdalo, ale poľovníci dodržiavali svoj plán lovu, ktorý im určil Obvodný lesný úrad a ten splnili na 97 %.