Kronika mesta Prešov rok 2015

Kronika mesta Prešov 2015 107 mocností snažiacich sa vytvoriť nový a rozdelený Blízky východ bez existencie silného štátu, ktorý by zabezpečil rovnováhu moci? “Divadlo Sam ovarteateret bolo nórske profesionálne divadlo pôsobiace v meste Kirkenes, ktoré hraničilo s Ruskom i Fínskom. Ako vysvetlila režisérka Bente S. Andersen, príbeh sa síce odohrával v severnej pohraničnej oblasti, ale boli v ňom paralely s inými časťami svet a. V predstavení nórskeho profesionálneho divadla Samovarteateret, ktoré fungovalo už 25 rokov, sa predstavia na jednom pódiu Nóri, Švédi aj Rusi. Vrcholom sezóny Divadelného štúdia na Hlavnej pri Parku kultúry a oddychu v Prešove bola úspešná prezentácia hry Šariš blues v rámci projektu Pasca – umením proti otroctvu, ktoré podporilo Ministerstvo vnútra SR. Ku dňu Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý pripadal na 18. októbra , odohralo divadlo tri predstavenia v sále Č ierneho orla PKO, ktoré videlo vyše 1300 študentov stredných škôl. Študenti Gymnázia na Konštantínovej ul., Hotelovej akadémie, SOŠ podnikania a SOŠ Košická prijali hru s veľmi dobrým ohlasom. M ladí diváci v Prešove mali jedinečnú možnosť uvidieť divadelné spracovanie tejto provokujúcej témy. Príbeh o stredoškoláčke, ktorú uniesli obchodníci s ľuďmi vychádzal zo skutočnosti. Okrem divadelného zážitku hra mala aj preventívne poslanie proti tomu, aby sa študenti nestali v budúcnosti obeťami obchodovania s ľuďmi. Tému hry pripravilo Divadelné štúdio na Hlavnej v spolupráci s občianskym združením Magis. V Divadle Alexandra Duchnoviča začali 23. októbra svoju jubilejnú 70. sezónu, obrazne povedané, poľovačkou. Lovecká sezóna na poľovníka bol titul z dielne ukrajinského autora Olexandr a Vitera. Lovili vo svete médií a bulváru, k spolupráci si prizvali srbského režiséra Vladimira Nadja. Ten sa s DAD- om stretol už po šiestykrát. Ako uviedol riaditeľ divadla Marián Marko, keďže aj pred 70 rokmi otvárali históriu divadla prvým titulom v uk rajinčine, symbolicky sa po ukrajinsky začali hrať i v tejto sezóne. Predstavenie bolo konverzačnou komédiou. Pre ľudí, ktorí prišli na predstavenie, mohol byť trošku problém so súčasnou ukrajinčinou, komédia závisela od porozumenia. Prešovské Divadlo Jonáša Záborského sa 13. novembra predstavilo ďalším pôvodným muzikál Jana z Arku. Réžiu mal pod palcom Michal Náhlík, hudobne sa „vyhral“ Martin Husovský. Mnohými umelcami sfilmovaný i literárne spracovaný námet o chudobnej pastierke, ktorá vyviedla Francúzsko zo záhuby, teda inšpiroval i v Prešove. Idea jeho spracovania tu vraj bola už dávnejšie, nakoniec však vznikla Mária Antoinetta. Po Sherlockovi Holmesovi však prišlo i na pannu Janu. Táto prešovská podoba však nebola memorovaním rokov a faktov. Verejná generálka preverila talent hlavnej predstaviteľky v podaní Silvie Donovej. Tá si Janu z Arku zahrala spolu s Ľudmilou Dutkovou. Silvia však videla v svojej úlohe veľkú výzvu podať ďalej to, čo dostali od tvorcov. Pre ňu asi najdôleži tejšie posolstvo, ktoré mohla podať ďalej, bolo to, aby každý náš životný boj, ktorý máme a mala ho aj Jana z Arku, sme niesli bez strachu a vo viere. Na divadelných doskách okrem hercov DJZ zažiarili i ich „spolubývajúci“ z divadelnej budovy, speváci a t anečníci z PUĽS - u. Osvedčená spolupráca sa zopakovala. Bola to vec, ktorá bola vpísaná v počiatkoch toho, keď v prešovskom DJZ začali tvoriť pôvodné muzikály. Ten prvý bol František z Assisi a absolvovali ho už vtedy s kolegami z PUĽS -u. Ako sa vyjadril r ežisér Michal Náhlík, ktorý netajil radosť, kolegovia z PUĽS -u im priniesli nový vietor do plachiet a energiu, ktorá ich osviežila. Pod choreografiu sa podpísala Renata Ptačin , kto rá sa u ž v DJZ cítila p ri tejto štvrtej sp olup ráci ako d oma. Jana z Arku v m uzikálovom prevedení si vyžadovala kvalitnú hudbu. O tú sa postaral Martin Husovský. Ten si už dávnejšie vravieval, že by ho možno bavilo robiť aj hudbu do divadla. Ako sa priznal, keď videl bilbord, vravel si, aké by to bolo krásne, keby tam bolo jeho m eno. Splnilo sa a je to zatiaľ najväčšie, najkrajšie i najťažšie dielo, ktoré sa mu podľa jeho slov podarilo. Sám sa pri tvorbe držal hesla, „aby to malo ducha a išlo to do ucha“. A zámer sa vydaril. Muzikál do ucha skutočne išiel. Aj napriek tomu, že na verejnej generálke zlyhala technika a predstavenie muselo byť prerušené, nakoniec ho herci fantasticky dohrali. Divadlo Alexandra Duchnoviča sa 11. a 16. decembra predstavilo premiérou hry Fantázia. Hra sa niesla v duchu zábavy, farbených kostýmov a piesní. Bol to satiricky pohľad na spoločnosť pričom ženy sa prezliekli do mužských šiat a naopak. O zábavu v tejto komédii bol teda zaručene postarané. Hru z dielne Kozmu Prutkova režíroval už takmer dvorný režisér Svetozár Sprušanský.